Home

[Anubis]

Preto je z môjho pohľadu dôležité, aby človek robil čo ho robí šťastným, čo ho baví. Plniť si detské sny, napr. hrať na klavír, alebo lietať na rogale. Jednoducho zažívať pocity šťastia čo najčastejšie, ako to len ide, nech sa to prenesie aj do bežného denného života. Potom má šancu na to, kto skutočne je a prečo tu je, prísť.

A možno práve toto je mylná predstava o šťastí či dokonca sebaklam ... Tým ale netvrdím, že človek nemá robiť to čo ho baví ... Tá posledná (podčiarknutá) veta mi v súvislosti o ktorej tu píšeš príde dosť vytrhnutá z kontextu.

Páči sa mi tvoj postreh svetluška.
V jednom starom spisku sa píše, že čím je človek vyspelejší, tým menej je preň dôležité či to, čo robí ho i baví. Duchovne postupujúceho človeka baví konať dobro. Je jedno, či to dobro koná vykonávaním náročných kardiologických operácií, alebo "len" zbiera po meste psie exkrementy (po darebných psíčkaroch). Z nedokonalého ľudského pohľadu má ten kardiológ vyššiu spoločenskú cenu. Ale ak ten kardiológ bude zle konať svoju prácu, zomrie zopár ľudí. Ak ten "hovienkár" odfláne svoju robotu, mesto sa utopí v psích výkaloch, vypukne cholera (či iné pľuhavstvo) a zomrú stotisíce ľudí. Kto je vlastne dôležitejší? A kto je dôležitejší pred B-žou "Tvárou"?

Zrak1.
Zisťovať človeku "kto je a načo tu je" má hodnotu toho psieho výkalu ... ešte že ten "hovienkár" to pozbiera.

[madagaskar]

zrak1, ťažko byť šťastný keď nevieš kto si, z môjho pohľadu, prečo tu si atď. U madagaskara mi príde, že hľadá...Nie všetko musí byť sen. To že ty ideš cez sny, robíš tu rôzne výklady a rozbory, nemusí byť cestou iných.
MADAGASKAR, prajem ti aby si našiel kto si. Tie telá čo si videl neboli naozaj snom. Nedaj sa zmiasť!

a teda co boli tie tela??