Túžime po ideáloch a po dôkazoch toho, že sa tieto ideály dajú naplniť. Hľadáme vzory, ľudí, ktorí to dokázali. Sami si staviame tento ideál a od prvého pokarhania svojim rodičmi veríme, že sa to dá. „Buď dobrý!“ prikazujú nám a my veríme, že je to možné. Veď nás vedú životom, určite vedia všetko, vedia, že sa to dá. Ale zlyhávame. Nejde to. Vždy niečo tú snahu pokazí. Ale v tej hlbokej detskej viere hľadáme celý život niekoho, kto „to“ dokázal. A sme zdrvení, keď zistíme, že ten človek predsa len robí v živote chyby a nie je tým, kým sa nám javil byť. Preto nemám rada ľudí, ktorí sú presvedčení o to, že sú dobrí, ktorí o dobre stále hovoria a dokonca ho aj neustále „páchajú“. Mám skúsenosť, že pritom väčšinou ignorujú podstatnú časť reality.

Je to tak, ideál dobra a lásky je fascinujúci. Je taký silný a taký krásny. Kto by nechcel aby nám priniesol šťastie a dobro, aby sme všetci prežívali len lásku, dobro, pomoc od tých druhých. Zdá sa, že cestou k tomuto ideálu je jednoducho sa pre...

[ Continued ]

V téme alergie som dnes napísala pár slov k tomu, ako možno chápať chorobu ako súčasť vývoja systému - rodiny, a jej úloh na ktorých má pracovať. V tejto úvahe budem kombinovať úvahy procesorientovanej psychológie, systemického prístupu a niektorých filozofií, zaoberajúcich sa duchovným významom chorôb ( Dethlefsen, Zentrich) .

Zo systemického hľadiska je rodina jeden systém, v ktorom sa jednotlivé časti navzájom ovplyvňujú. Zmena jednej časti je možná len vtedy, keď sa zmenia aj ostatné časti a naopak, zmena v jednej časti aj pôsobí zmenu u ostatných. Je to možné prirovnať ku stoličke - ak posunieme jednu nohu, zmení sa aj pozícia ostatných troch. Z tohoto vyplýva aj dosť závažná otázka zodpovednosti voči ostatným členom systému - ak sa mne nechce meniť sa, budú si to musieť odmakať za mňa tí ostatní, a moje neochota zmeniť sa odrazí na ich prežívaní...

[ Continued ]

... asi sa bojím, ani neviem čoho...
"možno sa bojíš, že budeš mať zase zlý sen. Mám pri tebe spať celú noc? "
"uhm, to by bolo fajn.
".....a mami, vieš, niekedy sa bojím...už sa ti stalo že by si zažila taký naozaj zlý a strašidelný paranormálny jav?"
"myslím, že také niečo nezažiješ. Ani ja som nikdy nezažila.
"Vážne nie?"
"...no, zažila som veci, ktoré boli veľmi ťažké, alebo veľmi silné a emocionálne náročné, ale nezažila som nič, čo by bolo také desivé a hrozné, ako si mnohí ľudia predstavujú, také že zrazu by sa mi stalo nniečo strašné. Myslím, že si to predstavujú hlavne tí, ktorí takéto veci nepoznajú. Asi sa to takým ľuďom niekedy aj stáva, že zažijú niečo šokujúce, ako keby sa im tieto veci chceli proste ukázať, že existujú, stane sa to hlavne tým, čo sa nikdy nezaoberali tým, že existuje nejaký iný svet než ten fyzický."[/c...

[ Continued ]

Sigmund Freud, prvý bádateľ v oblasti nevedomia, ktorý tento fenomén objavil pre dnešnú psychológiu, mal vo svojej teórii neuróz zaujímavé, dá sa povedať že energetické vysvetlenie pre mnohé neurotické poruchy. V nevedomí podľa neho pôsobia dve protichodné sily- pudová, ktorá má za účel uspokojenie, dosiahnutie slasti a to v dvoch pudoch - Eros a Thanatos, pud lásky a smrti. Tieto pudenia sú súčasťou ID - pudovej sféry nevedomia. V procese socializácie - výchovy - ale pôsobí proti tejto sile iná - ktorú nazval superego, teda morálne príkazy a zákazy, ktoré majú za cieľ ID ovládnuť. Ego, teda vedomé Ja človeka ( nezamieňať s egom v spiritualite) je vlastne vystavené tlaku z oboch týchto sfér a v nevedomí sa neustále odohráva zápas medzi Id a Supergeom. Toto napätie sa prejaví v našom živote ako neuróza, porucha v našom prežívaní a vnímaní. Aby sa ego nejako zbavilo tohto neustáleho napätia, vytvára takzvané kompenzačné mechanizmy, ktoré mu umožňujú prežiť, bez toho že by si vnútorný konflikt ...

[ Continued ]

Záver tohtoročných prázdnin patril kurzu šamanského putovania. Naozaj po dosť dlhej odmlke som mala možnosť čiastočne byť prítomná na kurze a najmä nadviazať v skupine kontakt s duchovnými spojencami aj členmi skupiny.

Prvé bubnovanie predznamenalo silu, ktorou sa bude pracovať celý víkend. Zvuk bubna nás ťahal so sebou, pred vnútorným zrakom sa mi objavovali okolité hory, obklopené prstencom svetla, v ktorom krúžili zvieratá. Dominoval jeleň, mihol sa tam vlk, srnka, bobor, zajac, jazvec... cítila som, že sme na správnom mieste a že hory okolo nás nás vítajú vo svojom kruhu. Už prvé zdieľanie nasvedčovalo aj tomu, že skupina má medzi sebou silné prepojenie: niekto videl srnku (z jej kože bol vyrobený bubon, na ktorý sa bubnovalo), iných účastníkov bubnovanie "ťahalo" von z tela, transformovali sa na zvieratá... Skupina bola zložená z ľudí, z ktorých väčšina už absolvovala minimálne jeden, ak nie dva či tri kurzy s metódou Hemi-Sync, alebo mali skúsenosti s inými technikami duch...

[ Continued ]