WhiteWolfSixov cestopisník

Narodil som sa v období, keď našim hlavným mestom bola Praha. Mesto, ktoré si zachovalo svoje čaro z čias dávno minulých, ktoré bolo uchránené aj v časoch 2. svetovej vojny. Ako dieťa som mal príležitosť navštíviť niekoľko múzeí, medzi ktorými spomeniem Národné múzeum, ktoré sa nedá nenájsť, keďže sa nachádza na najznámejšom pražskom Václavskom námestí.

Ďalšími zaujímavými múzeami sú Náprstkovo múzeum, Prírodovedecké múzeum, ako aj Historické múzeum, momentálne je Národné technické múzeum pre verejnosť uzavreté. Toto mesto nesie niekoľko prezývok, no jednou z najznámejších je "stovežaté mesto na Vltave". Kto si chce pozrieť zoznam všetkých sto veží a pozrieť sa ako vyzerá 360° pohľad z nich, môže navštíviť stránku Praha stověžatá - Virtuální prohlídka z pražských věží.

Návraty
Po rozdelení Československa na dva samostatné štáty som sa na dlhšiu dobu do Prahy nedostal. Zmenilo sa to až v roku 2003, keď som dostal zaujímavú ponuku z vydavateľstva Lott, ktoré sa chystalo vydať dve knihy Roberta Monroea s názvom Daleké cesty a Návrat k pramenům, no okrem toho plánovalo organizovať kurzy založené na metóde Roberta Monroea a mňa chceli prizvať k spolupráci ako lektora. Po krátkom pracovnom stretnutí v Olomouci (na polceste medzi Prahou a Banskou Bystricou) sme dohodli podmienky spolupráce a moje návraty do hlavného mesta Českej republiky sa mohli začať.

Mám rád cesty do zahraničia, no čím viac ich je, tým náročnejšie znášam samotné cestovanie. Cestovanie je zábava, ak cestujete s rodinou, priateľmi či známymi, no akonáhle cestujete sami, je to dosť otravné. Aj preto sa snažím voliť čo najrýchlejší spôsob cestovania a tak aj do Prahy uprednostňujem leteckú prepravu.

V čase, keď som začínal robiť v Prahe kurzy Prechod bránou, sa spustila pravidelná letecká doprava na trase Sliač - Praha. Spočiatku mi toto letecké spojenie veľmi vyhovovalo, pretože mi ideálne pasovalo do môjho programu kurzu, ktorý začínal v piatok o 18:00 hodine. Zo Sliača som odlietal o 14:00 a v Prahe som pristál o 15:00.

Vždy som mal dosť času, aby som sa ubytoval v penzióne Zuzana, ktorý je rodinného typu. Stodůlky, časť Prahy, v ktorej sa zväčša pohybujem, sa nachádzajú približne 20min. jazdy od letiska a tak som ušetrený zdĺhavej jazdy preplnenými pražskými ulicami. Penzión je situovaný v tichej štvrti rodinných domov asi 10min. pešej chôdze od stanice metra Lužiny trasy B.

Moja zatiaľ posledná cesta
Keď je na nejakú službu alebo tovar len jeden (monopolný) dodávateľ, väčšinou to prináša len samé problémy. Tak to bolo po čase aj s linkou Sliač - Praha, ktorá sa stala čoskoro problematickou. Po približne 2,5 roku prevádzky zmenili časy odletu a príletu a tak som namiesto pohodlného poobedného cestovania, vstával skoro ráno, aby som chytil let do Prahy o 5:00. Letecký prepravca túto zmenu oddôvodňoval snahou zabezpečiť nadväzne spoje do celého sveta a zvýšiť tým atraktívnosť linky, ktorá nebola dostatočne vyťažená. Po ďalších 2,5 rokoch neustáleho zvyšovania ceny letenky túto linku prepravca zrušil ako nerentabilnú.

V apríli tohto roku som mal naplánovaný ďalší kurz v Prahe a preto som sa rozhodol cestovať tým istým prepravcom z Bratislavy. Cena, ktorá bola v súčasnosti približne rovnaká s cenou, ktorá bola uvádzacou cenou pri otvorení letiska Sliač, bola asi o polovicu lacnejšia ako tá, ktorú som zaplatil na poslednej ceste zo Sliača. Keďže som sa potreboval dostať do Bratislavy a stihnúť dobrý spoj do Prahy, rozhodol som sa cestovať o deň skôr. Do Bratislavy som cestoval autobusom, tentokrát mi spoločníčku na ceste robila Lada, ktorá zhodou okolností mala služobnú cestu do Bratislavy. Asi trojhodinová cesta autobusom mi tentokrát ubehla ani som sa nenazdal.

Večerný prílet do Prahy bol hladký, tešil som sa však na to, že po dlhej dobe budem mať opäť trochu viac času na návštevu centra tohto krásneho mesta. Väčšinou sa mi do centra nikdy nepodarí dostať, keďže kurz sa konáva v budove Avtoexportu, ktorý sídli tiež v Prahe 5 - Stodůlky.

V piatok ráno, po dlhých týždňoch zimy, sneženia či pršania, sa na oblohe neobjavil ani mráčik, teplota na teplomeri stúpala rýchlo nahor a k tomu blížiace sa sviatky Veľkej noci, všetko veštilo príjemne strávené dopoludnie.


Moja spoločníčka, Irina, majiteľka vydavateľstva Lott ma zaviedla do malej reštaurácie na výhliadkovej terase Hotela U prince. Tento malý hotel sa nachádza priamo v srdci Staromestského námestia, odkiaľ je nádherný výhľad na pražský Orloj.

Posedenie pri káve na terase tohto malého hotelíka bolo naozaj balzamom na dušu. Zo striech bolo vidieť i vzdialenú siluetu Pražského hradu.
Hotel u pricne disponoval ešte jedným skvostom. Tým bola štýlovo zariadená jedáleň so salónikom, kam sa oplatí aspoň na chvíľu nazrieť.


Dopoludnie prebehlo ako voda a my sme sa ponáhľali späť, aby sme stihli nachystať techniku a ostatné veci na kurz. Len letmo sme prešli po spodnej časti Václavského námestia a hneď sme sa metrom prepravili na Stodůlky.

Kurz prebehol ako voda a v nedeľu za obedom som sa okolo 14:00 ponáhľal na letisko. Lietadlo mi síce odlietalo až o 17:00, no vzhľadom na práve prebiehajúcu návštevu amerického prezidenta Baracka Obamu, ktorý mal v tom čase odlietať z Prahy, som nechcel riskovať komplikácie na ceste na letisko. Prítomnosť Obamu som počas celého víkendu vôbec nezaznamenal, nedotkli sa ma žiadne bezpečnostné procedúry ani v meste a ani na letisku. Nakoniec lietadlo do Bratislavy odletelo len s 20 min. meškaním, čo je možné považovať za celkom normálne.

Prílet do Bratislavy bol príjemný, pretože ma čakalo stretnutie s priateľmi z tohto fóra, s ktorými sme sa veselo zabavili približne do 23:00 hodiny. Krátku noc, ktorú som prespal u priateľov, nasledovala dlhá cesta autobusom späť do Banskej Bystrice, kam som dorazil približne po 4 hodinách cesty unavený, no plný zážitkov.