Hudobná výchova alebo funky-jazz koncert
by WhiteWolfSix
Živo si spomínam na občasné výchovné koncerty, ktoré sme absolvovali počas základnej školy. Učitelia nás nahnali do Robotníckeho domu, kde sme si posadali do radov ako v kinosále a počúvali sme diela klasických autorov ako W. A. Mozart či P. I. Čajkovskij.
Na stenách sály boli zavesené budovateľské obrazy proletariátu, ktoré boli v nadživotnej veľkosti. Pre mnohých mojich spolužiakov to bola strašná otrava vydržať v tichosti sedieť, pretože akékoľvek vyrušenie bolo prísne trestané zo strany učiteliek. Zámer, priviesť deti k záujmu o (nielen vážnu) hudbu, sa týmto spôsobom určite nenaplnil. Keby som nechodil do Ľudovej školy umenia a keby ma moja mama neviedla k láske k vážnej hudbe, určite by som sa na takýchto výchovnych koncertoch nudil aj ja.
V dnešnej dobe je určite viac možností ako priviesť deti k láske a nadšeniu z hudby. Zúčastniť sa na nejakom koncerte obľúbeného speváka, speváčky či skupiny už nie je tak úplne nemožné. Čo však s menšinovými hudobnými smermi? Ako spropagovať deťom tie, ktoré sa dennodenne nehrajú v rádiách?
Jednou z možností je spraviť koncert priamo na škole. V škole Fantázia spravili dnes koncert amerického inštrumentalistu Steva Clarka, ktorý s obľubou hrá funky a jazz. Deti sa natlačili v časti školy, ktorá nesie priliehavý názov Vesmír, kde si spravili provizórnu koncertnú sálu a počúvali, tlieskali, skandovali a kládli otázky tomuto otvorenému hudobníkovi. Nakoniec, po približne hodinovom koncerte, prebehla malá autogramiáda. Myslím si, že táto forma hudobnej výchovy bola pre deti omnoho zaujímavejšia a možno sa v jednom z detí dnes prebudila láska k basovej gitare, na ktorú Steve hral. [center]
[/center]
Na stenách sály boli zavesené budovateľské obrazy proletariátu, ktoré boli v nadživotnej veľkosti. Pre mnohých mojich spolužiakov to bola strašná otrava vydržať v tichosti sedieť, pretože akékoľvek vyrušenie bolo prísne trestané zo strany učiteliek. Zámer, priviesť deti k záujmu o (nielen vážnu) hudbu, sa týmto spôsobom určite nenaplnil. Keby som nechodil do Ľudovej školy umenia a keby ma moja mama neviedla k láske k vážnej hudbe, určite by som sa na takýchto výchovnych koncertoch nudil aj ja.
V dnešnej dobe je určite viac možností ako priviesť deti k láske a nadšeniu z hudby. Zúčastniť sa na nejakom koncerte obľúbeného speváka, speváčky či skupiny už nie je tak úplne nemožné. Čo však s menšinovými hudobnými smermi? Ako spropagovať deťom tie, ktoré sa dennodenne nehrajú v rádiách?
Jednou z možností je spraviť koncert priamo na škole. V škole Fantázia spravili dnes koncert amerického inštrumentalistu Steva Clarka, ktorý s obľubou hrá funky a jazz. Deti sa natlačili v časti školy, ktorá nesie priliehavý názov Vesmír, kde si spravili provizórnu koncertnú sálu a počúvali, tlieskali, skandovali a kládli otázky tomuto otvorenému hudobníkovi. Nakoniec, po približne hodinovom koncerte, prebehla malá autogramiáda. Myslím si, že táto forma hudobnej výchovy bola pre deti omnoho zaujímavejšia a možno sa v jednom z detí dnes prebudila láska k basovej gitare, na ktorú Steve hral. [center]
[/center]Tags: Steve Clarke • Hudba • Jazz • Funky • Fantázia • Koncert
October 2009
September 2009
