Home

[Ametyst]

http://www.regeneracnecentrum.sk/c_krv.html


...Tak....a som zvedava,co aj vy ostatni na to. Sedi to,alebo nie? Ma to racionalny zaklad,a hlavne: plati to naozaj na kazdeho? ?

Uprimne povedane,mam s tym problem. Mam uz dlhsie dilemu,ktoru v tomto smere riesim a preto sa chcem podelit o nazory s vami ostatnymi:
Akoze... ja osobne som Nulka pozit,to znamena,ze zaklad mojho jedalnicka by mali tvorit podla vsetkeho doteraz napisaneho a publikovaneho o stravovani podla tychto kriterii hlavne mäsite jedla.
A pritom uz len z tej predstavy mi prichadza zle...mam s tym naozaj VAZNY problem.
Nie som vegetarian,ale pritom mäso naozaj vyslovene nemusim: nechuti mi... A vlastne ani nevonia. Akosi intuitivne a takmer uplne sa mu vyhybam. Nemam problem dat si npr. nedelnu kuraciu polievku s rezancami,ale mäso automaticky prelozim na manzelov tanier...rovnako je to aj s ostatnymi chodmi. proste kedze ako som uz spominala nie som vysloveny vegetarian tak mi nevadi ten fakt,ze v mojom jedle bolo vyvarene mäso...kym ma to mäso samotne nik nenuti konzumovat. Vynimku urobim tak v priemere mozno raz mesacne ( + , - ) ,ked zrejme organizmu nieco chyba a "vypyta si " povedzme jednu parku,alebo rybu....alebo tak podobne. Vtedy si ju s kludom dam a nemam z toho ziadne vycitky svedomia alebo zly pocit,ale potom znovu je mäso ako take zabudnute na dlhu dobu.

Ten zbytok toho,co sa v literature na danu temu nachadza by aj sedel: ozaj mi mozno co sa travenia ako takeho tyka mlieko a pecivo nerobi najlepsie (ale zasa na druhej strane nemam zas vobec ani ten pocit,zeby to v pripade mäsa bolo byvalo nejake vyrazne ine.... ) ...o tom sa teda nehadam a ani im to neberiem. Je to mozne.
Ale mam napriklad naozaj,naozaj velky problem s predstavou,ze by som teraz mala zmenit cely svoj sposob stravovania a zacala do seba pchat mäso,ktore mi je ...de facto...odporne.
A tak som z toho celeho naozaj dost zmätena. Z jednej strany - jasny pocit ze NO,not my Way...z druhej strany mozno tak trochu taky maly pocit viny a zleho svedomia kdesi vnutri,ze aha: niekto ti tu dava presny navod ako by to malo spravne byt ,takze sa nemozes vyhovarat ze si o tom nevedela,a ty robis vsetko naopak,takze vlastne vedome "skodis" sama sebe... Ale "skodim" si naozaj? Preco je potom to vnutorne Nie take silne?
... Nie je cela ta teoria nejaka... scestna?
Neviem. Netusim a ani sa nehadam. Na pultoch knihkupectiev je viacero knih s touto tematikou a predavaju sa povedala by som velmi dobre...to je fakt. Ale nakolko je tato tema vlastne odborne prebadana? Ma vobec nejaky vedecky racionalny zaklad,alebo je to vyslovene len lavirovanie po tenkom lade ... jedna z tych modnych zalezitosti typu roznych "hollywoodskych diet"(npr. kontroverzna Atkinsova a X dalsich...),ktore kazdu chvilu kdesi zaziaria a rovnako rychlo aj zhasnu ako komety a po urcitom case si na ne nik uz ani len nespomenie?

...Totizto...dalsia vec,ktora ma aj v danom clanku nie bohvieako nadchyna je odvolavanie sa akurat na makrobiotiku,co je tema uz tiez akoze sama osebe dostatocne kontroverzna.

...Ale nechajme to zatial tak,nechcem tento prispevok zas natahovat do nekonecna....temu na zaciatok som nahodila,dalej sa uz tesim na vase nazory a prispevky.

[duves]

Rad sa pripojim, ale na toto bude odbornicka Alrishka. Lenze ja ako nulkar som skor vegetariansky orientovany. A kapustu by som nemal vobec. Mnam, dneska som zhresil.

[Ametyst]

Rad sa pripojim, ale na toto bude odbornicka Alrishka. Lenze ja ako nulkar som skor vegetariansky orientovany. A kapustu by som nemal vobec. Mnam, dneska som zhresil.

a teraz ta vezme cert!

[duves]

a teraz ta vezme cert!

Uf, esteze tak, uz som myslel, že čertica.

[Alrisha]

Nestretla som zatial nikoho, kto by tvrdil, že mu doporučené potraviny robili zle. Iné je to s chuťou. Chuťe máme vypestované rôznymi spôsobmi, ktoré nesúvisia iba s potrebami nášho tela. Mám rada šošovicu na každý spôsob - a je mi zle od nej každý raz...

Nestačí si asi prečítať iba niekoľko článkov. Je treba objaviť, objasniť podstatu, princíp stravovania podľa krvných skupín. Skúsim to veľmi zjednodušene, možno len približne:

Po zjedení niektorej potraviny naša krv sa správa ako by sme dostali nevhodnú transfúziu - to je princíp pôsobenia nevhodnej potraviny.

Možno to na sebe oskúšať (oskúšavať) po zjední čohokoľvek. Treba mikroskop a skontrolovať si po zjedení a strávení potraviny, ako reaguje naša krv. V tmavom poli mikroskopu na svojej kvapke krvi si každy môže overiť, či metoda stravovania podľa krvných skupín je pravdivá.

Ak by mi niekto vedel poradiť jednoduchý spôsob mikroskopovania, budem veľmi vďačná. Potrebovala by som to nie na zvedavosť, či potravina je vhodná a či to doktor Adamo vyskúmal správne, alebo nie. Ja mu verím. Mikroskop ukáže aj iné vplyvy na organizmus, napríklad pôsobenie rôznych biopolí a rezonancii.

[اسماعیل]

Po zjedení niektorej potraviny naša krv sa správa ako by sme dostali nevhodnú transfúziu - to je princíp pôsobenia nevhodnej potraviny.

Takto to zrejme nebude. Pri podaní nevhodnej transfúzie totiž nastáva tzv. hemolýza (rozpad erytrocytov; uvoľnenie hemoglobínu do krvnej tekutiny). V prípade nevhodnej transfúzie (iná krvná skupina, ale aj pri nevhodnom ohrievaní krvnej konzervy) nastávajú prejavy ako prudká bolesť v driekovej oblasti, dušnosť, pocity úzkosti; nízky tlak, triaška, veľmi tmavý moč alebo až krv v moči... Niekedy až šok a smrť.

Najpresnejšie sa to však diagnostikuje zmeraním obsahu voľného hemoglobínu.

Ak by však pri zjedení nevhodného jedla malo nastať niečo ako zrážanie krvi podobné tomu pri známom krížovom teste na krvné skupiny - na sklíčko sa kvapnú 3 kvapky krvného séra, každé iného druhu: anti-A, anti-B a anti-AB. Do každej z kvapiek sa pridá kvapka krvi. Výsledný obraz bude viditeľný voľným okom asi takto:



Vidíme, že v prvom ostala krv nezrazená, zrazila sa vo zvyšných dvoch (anti-B a anti-AB). Ide teda o skupinu B. Pri tomto teste sa krv zrazí prakticky okamžite. Ak by tá naša, ktorá nám koluje v žilách, urobila toto po zjedení "nevhodného" jedla, tak by sme ani ten obed nedojedli a už by nás to zabilo.


No ale dobre, pýtala si sa na niečo iné.

Ak by mi niekto vedel poradiť jednoduchý spôsob mikroskopovania, budem veľmi vďačná.

Položila si extrémne nejasnú otázku - čo je "jednoduchý spôsob mikroskopovania"? Pozorovanie v tmavom poli je skutočne jednoduché; nepotrebuješ preparát farbiť, jednoducho kvapneš, založíš a pozeráš (postupne si na revolveri prepínaš zväčšenie od najmenšieho po také, aké potrebuješ - priebežne doostruješ).

Krv vyzerá pod mikroskopom v tmavom poli asi takto:

http://www.livebloodlabs.com/darkfield.htm (tu je viacero ukážok).

Takto údajne vyzerá "zdravá" krv:




A takto zas nezdravá (zrážajúca sa):







Ďalšie obrázky sú napr. tu:
http://www.vitalblutbild.de/3.html

A skús aj tieto články:
http://www.das-weisse-pferd.com/99_17/dunkelfeld.html
http://www.aquatechnology.net/darkfield.html

A tento článok (okrem iných) tvrdí, že to celé je jeden podvod:
http://www.chirobase.org/06DD/livecell.html

[Alrisha]

Napísala som:

veľmi zjednodušene, možno len približne:

Po zjedení niektorej potraviny naša krv sa správa ako by sme dostali nevhodnú transfúziu - to je princíp pôsobenia nevhodnej potraviny.

mala som napísať:

Ak sa na to pozrieme z hľadiska najsilnejšieho antigénu v ľudskom tele - podľa ktorého je pomenovaná krvná skupina 0, A, B, AB - antigénu krvnej skupiny vieme, že každé podozrivé idivíduum ktoré imunitný systém objaví je najprv porovnávané s ním. Ak zistí, že vstúpilo niečo cudzie okamžite začne proti nemu vytvárať protilátky. Keď sa protilátka stretne s votrelcom nastane reakcia zvaná aglutinácia - zrážanie, čím sa stane cudzí antigén lepkavým a zhlukuje sa do ľahko identifikovateľných celkov ktoré uľahčia prácu ich odstraňovačom. Podobné aglutinačné vlastnosti ovplyvňujúce našu krv majú lektíny - rôznorodé bielkoviny v jedle. Našťastie do krvného riečiska sa prefiltruje iba 5% lektínov, tu však reagujú s červenými a bielými krvinkami a ničia ich. Teda ak potrava ktorú jeme obsahuje lektíny - antigény nekompatibilné s antigénmi vašej krvnej skupiny, lektíny môžu napadnúť orgánový systém a aglutinujú jeho bunky. Jednoducho povedané ak človek s krvnou skupinou 0 alebo A vypije mlieko ktorého lektíny sa podobajú B antigénu, jeho systém okamžite začne aglutinačný systém ktorý mlieko vyvrhne. Činnosť lektínov v tráviacom trakte môže spôsobiť agresívny zápal sliznice čriev. Napríklad najznámejší lektín - glutén (lepok) nachádzajúci sa v obilninách sa viaže na výstelku tenkého čreva a spôsobuje zápal a podráždenie hlavne u ľudí s krvnou skupinou 0.

Ďalšim faktorom je pH krvi. Poradie od najzásaditejšej po najkyslejšiu krv je 0, B, AB, A1, A2, pričom Rh-faktor pozitívny viac jangizuje a Rh negatív činí krv ešte kyslejšou. Z toho vyplýva že jedinci s kyslou krvou by mali konzumovať čo najviac zásadotvorných potravín a opačne. Najväčším pomocníkom na tomto poli nám môže byť makrobiotická tabuľka potrvín.

.... ale toto sa mi zdalo málo čitateľné a príklad s transfuziou je jednoduchší a obraznejší. Ja niesom odborníkom skúmajúci, krvné skupiny a neobhajujem diety kohokoľvek. Tobôž nech si nik nemyslí, že by som niekoho chcela usmerňovať ako sa má stravovať.

Ďakujem za lekciu o mikroskopovaní.
Už mi chýba iba správny mikroskop - jedna vlastnosť správneho mikroskopu je, že má byť ťažký.

[اسماعیل]

Ma to racionalny zaklad, (...)? ?

Nie, nemá, teória tohto systému je založená na nezmyselných predpokladoch.

Vezmime si len jednoduchú vec, ako je netolerancia mliečneho cukru (laktózy).

Takmer 100% obyvateľov východnej Ázie, ale aj južnej časti Južnej Ameriky (a do 80% severnejších častí Juž. Ameriky) nedokáže tráviť mliečny cukor.

Keď si to porovnáme s mapou zastúpenia krvných skupín v populácii, získame zaujímavé výsledky:

Južná Amerika - takmer 100% obyvateľov má krvnú skupinu 0. Pozrieme do "múdrej knižky" a vidíme: Nulke sa neodporúča mlieko a mliečne výrobky - žeby to teda sedelo? ...

Východná Ázia: Takmer 100% obyvateľov netoleruje laktózu. A ako to vyzerá s krvnými skupinami? - Čína, Mongolsko, Japonsko - 50-60% nulky, 20-25% A-čka, 20-25% B-čka. Čím ďalej na západ do strednej Ázie - domova "kočovníkov" - tak B-čko najskôr ubúda, potom pribúda a najviac ho je v Himalájach a kdesi na severe Sibíri. Teda práve napriek teórii - u ľudí, ktorí nikdy kočovnými pastiermi dobytka neboli.
Čo je dôležitejšie: V Číne, Mongolsku, juhovýchodnej Ázii, v Japonsku je pomerne dosť ľudí, ktorí majú "dobytkárske" B-čko (napr. na Filipínach je to 27%). Asi štvrtina ľudí by teda nemala mať s mliekom žiaden problém. Lenže chyba - títo ľudia majú s trávením mliečneho cukru rovnaký problém, ako nulkáči.

O čo viac budeme prekvapení, keď si pozrieme Švédsko? Prevažuje A-čko (44%), vzápätí nasleduje 0 (38%), potom B-čko (12%) a zvyšok, teda 6% je AB. Väčšina (vyše 80%) ľudí teda má "mlieko-neznášajúcu" krvnú skupinu 0 a A. Naopak, netolerancia laktózy je tam len asi 2%-ná.

Nadšenec stravy podľa krvných skupín by povedal: Vylamujem otvorené dvere, pretože "nevhodnosť" mlieka pre 0 a A vôbec nesúvisí s intoleranciou na laktózu!

Človek, ktorý takto bude argumentovať, jednoducho nepochopil princíp, z ktorého D'Adamo vyvodil svoje pozoruhodné závery. On to totiž odvodzuje z domnelého (viac-menej silno skresleného) spôsobu obživy jednotlivých populácií v minulosti. Lenže ten súvisí okrem iného aj s tým, aké potraviny príslušní ľudia znášajú a aké nie. Tak sa stalo, že Východoázijci laktózu neznášajú a preto nepijú mlieko, aj keď je medzi nimi pomerne veľa B-čkarov. A tí spomínaní stredoázijskí kočovní pastieri dobytka zas až o toľko početnejšiu B-skupinu nemajú, zato ich tolerancia na laktózu je tiež pomerne nízka. Preto vymysleli jogurt.

Inak povedané: tie veci spolu navzájom jednoducho nesúvisia. Na hociktorú kombináciu sa dajú nájsť rovnako potvrdenia, ako aj protipríklady. Vyznieva to skoro až tak, ako klasické "štatistické" zdôvodňovanie: Takmer všetci zločinci v Európe celý život jedli chlieb. Znamená to, že jedenie chleba spôsobuje zločinnosť?

[اسماعیل]

Alrisha, prosím Ťa, s tým citovaným textom sa nedá ani len polemizovať, však to je znôška poloprávd, z ktorých pospájaním napokon vzniká nezmysel.

Ale napokon, však je to jedno. Schopnosť ľudského tela živiť sa aj značne jednostrannou stravou je obdivuhodná. Kopu vecí si človek vie nejako "vykryť" z toho, čo dostáva, takže ani po niekoľkých mesiacoch-rokoch experimentov s kadejakými diétami sa nemusí prejaviť podvýživa. Môže, ale nemusí.

Nuž a schopnosť ľudskej duše uveriť kadejakým šialenstvám je nemenej obdivuhodná...

PS: Pomerne dobrý indikátor, či sa človek dlhodobo stravuje viac-menej plnohodnotne, je stav zubov. Má však jednu chybu: viac-menej sa nevie naštelovať nazad do pôvodného stavu. Takže kto si raz pokazí zuby...

[اسماعیل]

Už mi chýba iba správny mikroskop - jedna vlastnosť správneho mikroskopu je, že má byť ťažký.

Na tieto pokusy Ti bohato stačí bežný školský mikroskop s revolverovým objektívom, ale lepšie, ak bude binokulár. Pri dlhšej práci kukanie jedným okom veľmi unavuje. Viem, čo hovorím.

Okulár stačí so zväčšením 10-krát, objektívy v revolveri od 4 do 100-krát (alebo od 6 do 100, to závisí od typu a je to skoro jedno). To rozloženie zväčšení môže byť napr. 4, 10, 40 a 100 alebo iné - my sme používali tuším 6, 20, 60 a 100.

Takže pri najväčšom možnom zväčšení máš 1000-násobné zväčšenie, ale to reálne nevyužiješ.

Aha, a potrebný je makro- aj mikroposun preparátu, ale to je už na tých novších samozrejmosť.

Ak niekoho poznáš na Lekárskej fakulte, najlepšie na katedre histológie alebo patológie, tak možno nejaký starší budeš môcť odkúpiť za rozumnú cenu; nové takéto mašinky zvyknú stáť tak od 20 tisíc vyššie.

A či má byť ťažký - no buď si istá, že tieto aparáty bývajú dostatočne ťažké na to, aby si ho len tak neroztriasla. Lenže to vyžaduje aj pevný stôl. Pretože napokon Ti bude lietať obraz nie kvôli mikroskopu, ale kvôli stolu.

[duves]

Ja to tiez nedodržiavam. Vraj ako nulkar sa mam vyhybat kapuste. Mnam. A ze mam jest prevazne meso. Takze som protestant.