Home

[Anonymous]

Na Putnikoch som uverejnil nieco o paleni Moreny
Presuniem to aj tu, ale bol by som rád keby ste prispeli svojimi vedomostami a poznatkamy o tom ako sa slavili sviatky na slovenských dedinách.

TENTOKRÁT O PÁLENI MORENY

Blíži sa čas Veľkej noci

Slovania v období splnu slávili príchod bohyne jar VESNY. Bol to aj sviatok bohyne lásky a plodnosti LADY. V tento čas sa rovnako zo spánku prebúdza bohyňa zeme MOKOŠA. Bohyňa znovuzrodenia a obnovy života vôbec ŽIVA, sa pripája k tancu týchto veľkých slovanských bohýň.

Začalo sa to však už omnoho skôr, narodením sa nového slnka božiča KOLIADU, ktorý víťazí svojím zrodením sa nad bohyňou zimy a smrti MORENOU.

Tá však ešte dlho po svojej porážke nechce ustúpiť z trónu ako je tomu napríklad tohto roku. Všetci však môžeme prispieť k jej odchodu tým, že počas marcového novolunia upálime MORENU a vhodíme ju do riek tak ako to činili naši predkovia.

Upaľovanie Moreny bolo spojené s spevom tancom, ktorý znázorňoval zápas MORENY a VESNY o žezlo.

A tak si počas týchto dní aspoň spomeňte na našich predkov, a hoci len symbolicky nakreslime smrtku na kúsok papiera a ten potom spáľte v plameni sviečky.

Verím že aj to napomôže skorému ukončeniu tejto dlhej zimy.

Sláva Rodným Bohom

Shamann

****
Etnografka, pani docentka Horváthová vo svojej knihe Rok vo zvykoch nášho ľudu uvádza citát farára z kroniky obce Medzibrod:

„Obyčajne na Smrtnú nedeľu, hoci sneh navysoko pokrýva ešte povrch zeme a často aj nové sneženie oddiali rozvíjajúce sa príjemnosti jari na neskoršie, dievčatá súce na vydaj predsa priviažu na žrď ľudskú postavu zo slamy dosť neforemne zhotovenú a poodievanú do ženských háb a v najrýchlejšom behu – povedal by som, že skorej jajčiace ako spievajúce – utekajú s ňou z horného konca dediny smerom k hronskému mostu, kým mládenci svištiacimi palicami v rukách rozháňajú sa odzadu do nej, často aj okolo hláv dievčat. Na moste potom posťahujú z nej šaty (podľa jedných je to zima, podľa druhých smrť) a dobre ňou zamávajúc. Hodia ju do rieky. Žrď ozdobia červenými stuhami a dvoma fľašami pálenky a v sprievode ju odnesú richtárovi, blahoželajúc mu k príchodu jari. Richtár za túto ich pozornosť odmení sa im varenými šiškami, podanými na mise.“

Autorka konštatuje, že zo zbieraných informácií vyplýva, že podstatou obradu bolo vynesenie zimy z obce, čím sa mal umožniť príchod jari. Toto želanie bolo zdôraznené vinšom, alebo častejšie piesňou, ktorá bola významovým komentárom celého obradu. Na častejšie stotožňovanie zimy so smrťou (úmrtia boli práve koncom zimy najčastejšie) poukazuje obsah niektorých piesní. V starších vývojových fázach figurína symbolizovala zimu, smrť, a vôbec všetko negatívne, čo zima prinášala a čoho sa chcela obec zbaviť. Miesta, cez ktoré figurínu niesli, boli v očiach celého kolektívu od zla očistené. Odstraňovanie zla malo vytvoriť priestor pre dobro.

Vynášanie Moreny v Kľuknave doprevádzali spevom:

Ide Smrtka s kúdelú
na tú smrtnú nedeľu.
A ty, máj, kravám daj
a na voly a na kone nezapomínaj.

Pieseň z Oravy:

Marmuriena, Marmuriena,
Kyseľova žena,
kde si prebývala?
U studienky
nôžky som si umývala.
Čo ti tam dávali?
Čepčeky krájali,
mládencom a dievkam rozdávali.
Keď ja pôjdem cez lavice,
dobreže ma držte,
keď ma mamka volať bude
do vody ma pusťte.

-------------------------------------------
Práve som sa vrátil s chalúpky nachadzajúcej sa v dedinke Kríže, nedaleko Bardejova.
Dorazil som Kríže ako prví a prv ako som vstúpil do utešenej chalúpky pripravil som slamenú bábku,
ktorú som poobliekal do starích handier.

Ked sa otvorila chalúpka, zobral som Morenu a vniesol ju do domu a posadil som ju za pec na pec.
Ako ludia prichádzali, Morena to tíško z kúta sledovala. Každému kto prišiel bola Morena ukázaná.
Nasledovala spoločná večera spojená s prípitkami
a neviazanou zábavou. Spievalo sa ba kto to aj podupával.
Ako sa priblízila polnočná hodina,
Veľkňaz sa preobliekol a pripravil Morenu.
Na priedomí sa vsetci zhromazdili
kde po krátkom príhovore a zanôtení na fujarách bola Morena zapálena a nesená na čele sprievodu k potoku kam bola hodená.
Nakoniec Veleslav podakoval bohom a pozehnal
ludí a zedlal im nech sa im vsetkým dobre darí a nech skoro príde jar.
-----------------------------------------------------
Nesieme Morenu, v oleji smaženú
kde ju zanesieme, keď sami nevieme.

Keď ju richtár zočí srdce mu poskočí
richtárka dá zlatku, že má kamarátku...

A ďalej si už veľmi nepamätám,ale nejako takto:

Muria Muria, kde si prebývala
tam hore tam hore na zlatej komore, Muria
čo si tam robila?
Mlieko som mutila
Kdeže ti to mlieko?
Vrany ho vypili
Kdeže su tie vrany
Chlapci ich strelili
Kdeže ...
--------------------------------

[Adina]

Ešte toto som našla v knihe Slovenské obyčaje, povery a čary /Pavol Dobšinsky/

Na smrtnù nedeľu:

V Lubt. Sv. Jane Mamurienou ju volajù a dievky pri jej vynášaní spievajù:

Mamuriena dievka
Kde si prebyvala?
Na vyšnom konci
Za Hrnčiarovci.
Čo ti tam dávali?
Sukňu mi krájali .

Za dedinou ju roztrhajù a každá hľadí uchytiť si z nej slamy, ktorù doma pod hus kladie, abu vydarili sa hùsätá. Zatym pristrojí sa jedna za nevestu, tamtie za družice, a tak idù po domoch spievajùc:

Dajte nám vajiec – plny havanec
Dajte nám mùky - za tri klobùky
Dajte nám maku – ako tabaku
Dajte nám soli – za 4 rohy
Dajte nám slaniny – aby sa vá bravy vykrmili
Dajte nám masla – aby sa vám krava spásla
Dajte nám bryndze – pojdeme inde ...

Vo Sv. Jane aj chlapci vynášajù, ale ráno – mužskù podobizeň – Nesieme Dedka – z vyšnieho konca. Potom taktiež pytajù a z podarovaného robia si hostinku.

V Sirku v Gemerskej volajù to Hejhanou a... po utopení pùšťajù dievky z vršku kotùľajùce sa postruhne…

V Drienčanoch volajù Morenu Babou a spievajù

Hój Babo ! Kde ťa nesiemo ?
Taló na Držkócekde prašivia óce.
Zimu, zimu vynesiemo.
Leto, leto prinesiemo.
Hój Babo hój!

[lujziana]

Na CD Zuzany Mojžišovej je ešte takáto verzia piesne:

Muriena naša
kde si prebývala?
V tom krajnom dome,
v starej komore.

Muriena naša, kde si prebývala?
V tom vyšnom konci,
v otrhanom domci.

Čo ti tam dávali? Sukňu mi driapali
a po kúsku mi ju do vody hádzali.

Navarme, navarme
červeného vína.
Opojme, opojme
richtárovho syna.

Ťažko však určiť z ktorej oblasti je táto. Veľa piesní je vraj čerpaných z okolia Terchovej. Ktohovie či aj táto?

[Anonymous]

Ďakujem velmo pekne
bliži sa veľka noc tak prezratte ako sa to slavilo u vas pripadne piesne a tak

[Adina]

Ahoj lujziana,
na ktorom CD ? Ja mam prve dve. Toto je na tom najnovsom ? Ako sa vola ?

Diky.

Este som si precitala:

Na kvetnu nedelu

-matky prinasaju so sebou aj dietky nemluvne a vytrvaju s nimi az do konca pri passiach, aby skoro vravet ucili sa a snadno od prs odvykali.
-ze je to najosoznejsia doba k odvykaniu...
Tak to idem vyskusat, uz som kupila flasku s cuciakom, zatial sa to Kubovi celkom paci, uvidime ...



A :
na treti den Velkonocny zenske vracajumuzskym kupanie. Dievcence su v tom ostychave, nepriam idu do domov, ale kde nahodou popadnu alebo dostrehnu parobka, vyoblievaju ho tiez, ze nitky na nom suchej neostane ...
:P

A pekna rozpravka o Morene je aj v knizke Baje a Myty starych Slovanov /Ivan Hudec/ napr. O Morene alebo aj o kralovstve dusi...

[lujziana]

Ahoj lujziana,
na ktorom CD ? Ja mam prve dve. Toto je na tom najnovsom ? Ako sa vola ?

Diky.

Adinka: ospravedlňujem sa za to čakanie, ale už som sa konečne dostala k tomu odpovedať:

CD sa volá: Zuzana Mojžišová rok vydania je zrejme 2004 a hrajú s ňou na ňom okrem iných aj J. Burian, M. Valihora, O. Rózsa...
a to CD je úúúúúplne úúúúúúžasné

[Adina]

Diky, uz som si to nasla. Aj sestra ho uz ma, tak vychvalovala. Budeme pocuvat, ked sa doteperi z Blavy. Ale neviem kedy.
Pa pa.