Home

[goralka]

Tato diskusia je stara skoro tri roky, ale predsa si len neodpustim poznamku - niekto tu tvrdil, ze pocas spanku odpociva telo, nie dusa. Ja som zase na viacerych, od seba nezavislych miestach, knihach, informaciach, dostala info, ze prave odpociva dusa, nie telo. Telo je prisposobene, aby fungovalo stale - ved funguje aj v spanku, srdce bije, svaly si mozu oddychnut aj vecer pri telke... to dusa si musi oddychnut.
Preto vraj malicke deti tak velmi spia - ich dusicky nezvyknute na to, ze musia cele dni travit v tele, po tom, co travili svoj cas mimo nasho sveta, zvyknute na slobodu - proste casto musia to telo opustit - pre ne to je spociatku, kym si nezvyknu, akesi "vazenie". A preto mozno niektori budhisticki mnisi, nemusia spat cely zivot - ich duse su na takej vysokej urovni, ze to proste ta dusa nepotrebuje, alebo je tak uvedomela.
A aj ked zazivame velke traumy, problemy, velmi vela ludi sa z nich proste vyspi. Preco? ved telo funguje pri psychickej zatazi takmer rovnako (az na adrenalin) ale dusa je to, co riesi a riesi a potrebuje si od problemov oddychnut...
Toto vsetko som sice na vela miestach citala (zabite ma, neviem kde ) ale je to hlavne nieco, co som odmalicka "vedela". Mne uzz ako dietatu proste bolo jasne, ze telo funguje a zvladlo by fungovat aj bez spanku. Ale ze moja dusicka si musi oddychnut.
Vyjadrujem sa laicky, popri vas som amater, ale neodpustila som si drobnu poznamku, snad sa nenahnevate.

[Anubis]

Hm, ale čo keď žiadnu dušu nemáš?
Čo si potom potrebuje oddýchnuť?

[goralka]

Anubis: dusa, duch, nieco... ako si to len nazves Som amater, nechci odomna zazraky
krasny den zelam

[duves]

Žiadne odpočívanie nebude. Takto ten kapitalizmus nevybudujeme.

[Anubis]

Anubis: dusa, duch, nieco... ako si to len nazves Som amater, nechci odomna zazraky
krasny den zelam

Hm, ale čo keď nemáš žiadnu dušu, ducha, niečo... ako si to len nazveš?
Potom by

nieco, co som odmalicka "vedela".

stálo na hlinených nohách, ktoré by sa pri prvom daždi mohli rozmočiť.

[svetlo]

ááá tak to čo potom, iba blatko ?

[goralka]

A vlastne mas asi pravdu. Kolki ludia sa cely zivot rochnia v tych svojich blatickach neistoty, sebalutosti a pocitu, ze cely svet im ublizuje..

[Anubis]

Goralka, keď nechceš alebo nevieš odpovedať, tak samozrejme nemusíš.
Som si len myslel, že čosi o "tom" vieš.
Tak nič, buď zdravá.

[goralka]

citaj vyssie, hovorila som, ze som amater idem na to svojou intuiciou (nastastie ci nanestastie pre mna az prilis silnou...)
a nikdy som nepovedala, ze mam urcite pravdu.. je to len moj vnutorny pocit... ale som len clovek a moze ma to obcas velmi oklamat..

[Milos]

Anubis,

a čo keď ty ani ja neexistujeme a celá naša komunikácia aj toto fórum je len predprogramovaný matrix urobený tak, že máš „pocit“ slobodnej vôle a vlastnej identity, ktorý sa len z nudy sám zo sebou hrá? Potom je celá táto diskusia aj toto fórum zbytočné – resp. dobré len na to, aby sa matrix nenudil. No čo potom?

Otázky „čo ak?“ sú zbytočné a nikam ťa nedovedú. „Vedieť“ napr. či existuje duša je podľa mňa už dosť slušný úspech. Väčšina ľudí je odkázaná na verenie, vnútorný pocit / intuíciu, presvedčenie, alebo „naučenie sa“. Do svojho života si naskladáš informácie z rôznych zdrojov, ktorým potom musíš uveriť a zaviesť ich do praxe aby si ich otestoval. Na to podľa mňa žijeme – životom a skúsenosťami prichádzame na to, ako veci fungujú a nadobúdame pochopenie. Keby si najskôr neveril, že napr. dokážeš vybudovať úspešnú firmu, ťažko by si to mohol niekedy vedieť, lebo vieš až vtedy, keď si to dokázal – prežil. Ale aby si vedel, musíš to najskôr spraviť. A aby si to spravil, musíš veriť.

Goralka,

no zaujímavý pohľad Poviem ti ako tomu chápem ja a potom sa môžeme pobaviť, ak chceš. Neviem, či bolo telo dizajnové na non-stop pohyb / fungovanie, určite ho však také väčšina ľudí nemá. Ja tiež nie. Keď sedím dlho pri PC, hučí mi v hlave. Keď sa zobudím, je to preč. Keď celý deň lyžujem, telo je veľmi unavené, po spánku sa zregeneruje. Keď sa vyspíš, telo je dobité energiou, je uvoľnené. Počas dňa energiu minieš, telo preťažíš a tak ideš spať. Je jasné, že telo fyzicky potrebuje odpočinok. Okrem toho možno telo potrebuje aj oddych od „duše“. Lebo už len tým, že si pri vedomí v tele vytváraš napätie. Dokonale sa uvoľniť je umenie a väčšinu dňa sme veľmi napätí. Napätie uberá energiu a zabraňuje voľnému pohybu tekutín v tele. Až keď „duša“ telo nechá tak, keď sa „deaktivuje“, vtedy sa ti úplne uvoľnia všetky svaly, začneš chrápať, opadne ti ruka, atď. Toto sú veci, ktoré sa dajú odpozorovať, nemusíš to niekde čítať

To, že majstri jogíni nepotrebujú spať podľa mňa ukazuje, že sú schopní svojou „dušou“ tak telo ovládať, že ho vedia udržať v pohode, vedia ho regenerovať, vedia si ho vlastnou dušou / psychikou neničiť. Keď napr. cvičím tai chi, tiež sa veľmi dobre zregenerujem a nemusím ani spať.

Čo sa „duše“ týka - to, že nepotrebuje odpočinok som myslel tak, že nepotrebuje sedieť v kresle a oddychovať, že nepotrebuje spať. Duša je stále aktívna. To o čom píšeš ty môže byť – duša si môže chcieť „oddýchnuť“ od tohto tela a obmedzenia, ktoré na ňu telo uvaľuje, od existencie vo fyzickej realite. Toto oddýchnutie však chápem skôr psychicky – ako keď si chcem ja oddýchnuť od PC tak, že idem pokopať záhradu. Teda, duša je aktívna stále, ale tým, že sa zameria na niečo iné, sa trocha relaxuje, akurát v inom zmysle ako sa to hovorí o fyzickom tele.

Malé deti – tiež si myslím, že keďže tam sa duša „čerstvo“ usadila v tele, ktoré ešte vôbec nevie ovládať, ktoré ju veľmi limituje, chce si užiť trochu slobody tak, že počas spánku ide mimo telo.

Traumy a neustále riešenie – no, práveže riešenie problémov a rozmýšľanie ti veľmi uberá fyzickú energiu. Nie je pravda, že duša v tele generuje len adrenalín. Každý jediný pocit aj myšlienka spúšťa v tele fyzické / chemické procesy. Tvoria sa hormóny, kyseliny, zásady a iné látky, vytvára sa napätie na rôznych miestach tela a aktivita v mozgu preťažuje nervovú sústavu. Čo sú inak nervové zrútenia a prečo sa na psychické choroby dajú použiť lieky, ktoré ovplyvňujú len telo? Práve tým, že spíš a tvoje rozmýšľanie už nezaťažuje telo, sa môže telo regenerovať. Tebe sa stále môže o problémoch snívať a tvoja duša ich môže riešiť, ale telo to už oveľa menej zaťažuje. Veľa krát sa mi stalo, že som na riešenie problém prišiel počas spánku (a to nie len abstraktné riešenie, ale aj také exaktné, že ako naprogramovať nejaký algoritmus).

Toto všetko je výsledok mojich skúseností a pozorovania, zaobalené do naučených pojmov a systémov viery

Čo na to hovorí tvoja intuícia?

[goralka]

Milos:
no.. skusim to este raz, lebo ked to po sebe citam, tak zistujem, ze sa mi stalo presne to, co sa mi v diskusiach na podobne temy stava velmi casto (okrem toho, ze existuje velmi malo ludi, s ktorymi som schopna tieto temy rozoberat - zvycajne sa stretavam s tym, ze ti ludia netusia o com hovorim)
a to je hned niekolko veci.
1. v ziadnom pripade nemam nacitaneho tolko toho, co vy tu... mate vsetku moju uctu , kedze ja som sa v tom vsetkom zacala po niekolkych knihach tak stracat, ze som to viac menej vzdala a ak si nieco vpustim do kniznice, intuitivne musim citit, ze to je to, co mi treba...
2. kedze, ako som povedala, vacsina mojich "poznatkov" (vsimajte si tam prosim tie uvodzovky) je zalozena na intuicii (alebo siestom zmysle, nazvite si to ako chcete - a tuto intuiciu mam v kazdodennom zivote overenu) a akomsi vnutornom presvedceni tak je to, ako keby som chytala akesi "jemne nitky" a skladala z nich obraz...alebo ako keby som k tym "poznatkom" prichadzala cez nejake sito... sito poskladane z mojich poznatkov, predsudkov, skusenosti.. takze sa nikdy nedostanem k "cistej informacii...
a z toho vsetkeho vyplyva, ze sa samozrejme mozem mylit..alebo zle vyhodnotit "informaciu" cize nic z toho, co hovorim nakoniec ani nemusi byt pravda... ze tomu verim, pretoze mam overeny svoj siesty zmysel, ze ciste len moj pristup k veci...a kazdym dalsim poznatkom mozem trosku svoj pristup prehodnotit...

preto si netrufam povedat, kto z tych ludi, ktori sa duchovnom zaoberaju ma "pravdu" - slovo pravda tu vsak je velmi vseobecny pojem, lebo nakoniec ju mozu mat vsetci a kazdy len inak vyhodnocuje v podstate tu istu informaciu...

no a teraz naozaj konecne k veci

asi som sa zle vyjadrila ... myslela som to skor podobne ako ty.. nie uplne, ale podobne... sakra neviem sa dost dobre vyjadrit... ale skusim znova:
co sa tyka malych deti - su to v podstate "duse" (prestanem pouzivat tie uvodzovky, aj tak si pod tym kazdy predstavi nieco ine, budem pouzivat toto pomenovanie), ktore nejaky cas predtym boli zvyknute na akusi volnost.. neboli nijakym sposobom viazane s fyzickym telom..ucia sa s nim spolupracovat... teda v podstate si musia "oddychnut" mimo tela.. to je ako keby sme zviera zzvyknute na slobodu zavreli do klietky... aj keby vedelo, ze v tej klietke musi byt, vyuzilo by kazdu volnu chvilku aspon nachvilku zacitit znova tu slobodu, na ktoru bolo zvyknute...
a mimo deti - v podstate som to myslela skoro rovnako.. ja nehovorim, ze ta dusa doslova oddychuje... len sa potrebuje odviazat od obmedzenia fyzickeho tela
co sa tyka samostatneho tela - neviem, ja som skor mala pocit, ze prikaz telu dava dusa - preto telo posobi "unavene" pretoze dusa potrebuje von... ved si vezmi napriklad liecitelstvo, ked prinutis telo, aby sa vyleicilo poda prikazov tvojej duse... (bezne si tak liecim drobne choroby - nadchu, chripku, bolest hlavy - v alfe si vo fantazii vytvorim velku armadu, ktora bojuje proti armade bacilov - okrem toho, ze to je lepsie ako akakolvek pocitacova hra, lebo v predstavach idem uplne do detailov a spravim z toho doslova prepracovanu strategicku hru - tak to skutocne pomaha).. takze ak dusa chce ist von, nie je pre nu nic jednoduchsie, ako dat prikaz telu "si unavene, ides spat, chcem ist von"
ale ako som povedala - mozes mat pravdu ty - lenze ja mam aj tak stale neurcity pocit, ze v podstate obaja hovorime o tom istom - len kazzdy z nas tu informaciu inak vyhodnocuje...len ten pocit neviem zial v tomto momente zachytit...

a stale trvam na tom, co som povedala - moje vyhodnotenie vsetkeho moze byt nakoniec uplne zle... nemam nacitane az take kvanta knih, posledne roky sa riadim intuiciou a snazzim sa ju trosku este rozvijat... spociatku som to robila intuitivne.. dnes uz (aspon obcas) viem tuto "vec" pouzit aj vedome...aspon sa teda snazim...
(krasny priklad, uz som to tu pisala - na dusicky sme isli s manzelom na cintorin, kde som nikdy nebola..a hodinu sme hladali hrob jeho starej mamy.. nevedeli sme ho najst..toho hrobu proste nebolo, cintorin bol prilis velky, nevedeli sme ho najst.. po hodine to manzel vzdal, ze fakt kasleme na to, ze to nemame sancu najst... uz skoro pri brane som sa otocila s tym, ze to este napsoledy skusim..a vedome som sa nechala viest svojou intuiciou - isla som naisto, doprava, dolava, rovno a tak dalej..a o minutu som zaparkovala svoju ctenu malickost presne pred tym hrobom, ktory sme hladali...nahoda? existuju vobec? Alebo siesty zmysel? neviem to pomenovat, ale nebola som tam sama a manzel to dodnes nechape - ja ano.. proste som sa nechala viest siestym zmyslom...)

netrufam si povedat, kde je skutocne pravda.. v niektorych veciach sa riadim aj pokorou... pokorne som musela prijat svoj "dar" aj ked zit s kombinaciou siesteho zmyslu (ked viem, ze niekomu mne blizkemu - ale obcas aj ludom na ulici hrozi nebezpecenstvo) poznatkom, ze NIKDY nemozem pomoct kazdemu a velmi silnou empatiou je niekedy skutocne ako za trest.. ale snad sa to niekedy naucim...

a znova, pre istotu zdoraznujem - popri vas som len amater - ktory proste skusa a snazi sa pochopit cely ten velky neskutocny cirkus (ale s presne urcenymi pravidlami )

zelam krasny den

[Anubis]

Otázky „čo ak?“ sú zbytočné a nikam ťa nedovedú. „Vedieť“ napr. či existuje duša je podľa mňa už dosť slušný úspech. Väčšina ľudí je odkázaná na verenie, vnútorný pocit / intuíciu, presvedčenie, alebo „naučenie sa“. Do svojho života si naskladáš informácie z rôznych zdrojov, ktorým potom musíš uveriť a zaviesť ich do praxe aby si ich otestoval. Na to podľa mňa žijeme – životom a skúsenosťami prichádzame na to, ako veci fungujú a nadobúdame pochopenie. Keby si najskôr neveril, že napr. dokážeš vybudovať úspešnú firmu, ťažko by si to mohol niekedy vedieť, lebo vieš až vtedy, keď si to dokázal – prežil. Ale aby si vedel, musíš to najskôr spraviť. A aby si to spravil, musíš veriť.

Ja si myslím, že otázky "čo ak" sú veľmi potrebné a osožné.
Nepísal som o tom, či existuje alebo neexistuje duša (či duch) obecne.
Pýtal som sa konkrétnej osoby (resp. nicku) goralka na konkrétnu otázku.
Kniha Žiary - stará židovská kniha plná starej židovskej múdrosti nás učí, že nie každý človek má dušu. A tak, ako sú mnohí len s akousi animálnou dušou, ktorú majú i zvieratá a tak sú sami vlastne tak trošku na úrovni zvierat, sú i ľudia, na ktorých anjeli "vylejú" veľa duší, ak sú toho hodný. A títo sa potom "dlaňou dotknú B-žieho trónu".
... ale matrix??? Ako hovorí klasik "... jděte k čertu, harlekýne!"

[goralka]

A animalna dusa nie je dusa? Nie je to len dusicka na (mozno zle povedane, zachytavam len odtien vyznamu) na inej urovni?

[Anubis]

Animálna duša po smrti tela otáva poblíž tela a postupne sa rozpadne a zanikne.
Posúď sama či je to dušička na inej úrovni, či nie.

[WhiteWolfSix]

Diskusia o channelingu bola oddelená do samostatnej témy Channeling.

[Milos]

Ty si ale pilný admin, vĺčok, obdivujem ťa...