Home

[Salamien]

Ja tiež prispejem o dlhej dobe v tejto téme, nakoľko mám množstvo zážitkov z LD snami od cca 15 tich rokov a vôbec, prídu mi byť celkovo zaujímavým fenoménom, hlavne vôbec fakt, že vo sne sa môže človek uvedomiť, že sníva. Dokonca viackrát som si v takých snoch neskôr aj uvedomoval, že fyzické telo spí a v akej izbe resp. dokonca, čo je podľa mňa zvláštne, že som ,,vedel", že čoskoro vstanem resp. že je čas vstávať.....ale pristúpim teraz ku konkrétnym LD snom, aké som napr. mal za život, postupne budem uvádzať mnohé( p.s. mám dobrú pamäť na sny vôbec, problémom je nedodržiavanie záväzku u seba si ich zapisovať do denníka, nedarí sa mi v tom zatiaľ byť vytrvalý). LD sen č. 1:( nedávno) Bol som v uzavretej miestnosti s postavou červenej pokožky a ohavnej tváre. Bol to sťaby diabol/ démon, jednoducho takto sa prezentoval. Bol nepríjemný ku mne, smial sa a vyhrážal. Vychutnával si situáciu, že nemôžem nikam uniknúť. Povedal mi pritom, položil otázku, ktože ma teraz príde zachrániť, kto, nebodaj Kristus? Povedal, že to ťažko..s takou iróniou. Najzvláštnejšie je, že som nemal absolútny strach. Jednak som si uvedomoval, že snívam, jednak som to celé akoby len pozoroval. Pozorne. Som pozorne pozoroval jeho gestá, mimiku tváre, tón reči a zároveň som bol z toho pobavený. Aj keď ma chytil zozadu pod krk, mi to nenahnalo strach. Potom sa však situácia obrátila. Ja som vstal a povedal mu, že ma nemusí nik zachraňovať. Chytil som ho pokojne za krk ja zozadu a učinil to, že kľačal po štvornožky. Potom som mu položil otázku: Situácia sa obrátila, nemyslíš?
LD č.2:( dávnejšie): Bol som na chodbe, kde sme mali zrkadlá( zrkadlové dvierka s priestorom na ukladanie šiat, snívalo sa mi to, keď sme ešte bývali v paneláku v byte). Uvedomil som si nejako, že snívam. Ako to vysvetliť... než som sa to naučil, používal som v snoch určité techniky z netu, postupom času však došlo k tom, že často si uvedomím, že snívam bez toho, aby som použil nejakú techniku, buď je to však najčastejšie technika checking reality- že si uvedomím cez nezrovnalosť niečoho vo sne s touto realitou/ alebo už tam akoby je v pozadí vedomie snovej reality....chodba bola prepojená s kuchyňou, teda predsieň a tam sedeli postavy blízkych a zhovárali sa s pár známymi. Povedal som potom postave mamky s úsmevom, že toto je len sen, nie realita. Pozrela na mňa ako na blázna a povedala mi, že mi šibe, že toto je realita. Jej poznámka mi spôsobila ešte väčší úsmev. Vrátila sa k známym. Ja som stál pri zrkadlách. Videl som jasne svoje snové telo i tvár. Strčil som prst do zrkadla- zistil som, že ním môžem prejsť. Ako som tam strkal prst, okolie okolo prsta v zrkadle sa začalo jemne vlniť, sťa na hladine vody.Vôbec celý ten prechod pripomínal pocitmi ponáranie sa do vody. A bol som tam. Lenže tam som sa trochu nahneval, nespokojnosť. Prostredie malo byť naopak v zrkadle, svet tam. čo už. Ale jedna vec tam predsa len bola iná. Nebolo tam ani ,,živej duše" v byte ako predtým. A bola tam noc. To si teda pamätám z tohto LD sna.
LD č. 3( tiež dávnejšie). Uvedomil som si cez to, že som na pláži akejsi, že to snívam. V tom momente opäť moje snové zmysly neuveriteľne zostrili. Videl som každý detail prostredia. Snové slnko vrhalo cez palmy dokonalé tiene. Keď som vzal do ruky piesok, cítil som ho. Cítil som i mierny vánok snového vetra na snovom tele, neuveriteľné. Bolo to celé zážitok. Tak som sa začal prechádzať tadiaľ a uvažovať o tomto vedomom snení. Uvedomil som si, že mi to tu akoby jasnejšie a lepšie myslí než v reáli. Fascinovalo ma to. Potom postupne začalo blednúť akoby prostredie( toto som nezažil vtedy prvýkrát, nejako som si uvedomoval, že je to signál, že sen končí). Opäť som teda zámerom, vôlou nejak učinil, aby k prebudeniu nedošlo a teda k predĺženiu snu. To sa aj podarilo...ale neskôr som už stratil pozornosť v snení a zmenilo sa to na obyčajný sen. Ako možno mnohí viete, nie je ľahké nestratiť vedomie toho, že snívame. Stačí jedno jediné. Nechať sa niečím vo sne, či už osobou, objektom, vecou pohltiť, zaujať....) toľko teda zatiaľ niekoľko z množstva LD snov

[madagaskar]

Dnes ráno som mal najkrajší LD, aký som kedy mal.

Prvá časť začala na nejakej ulici, okolo pokojne chodili starší ľudia a ulica vyzerala akoby niekde zo stredomoria, taká biela akoby z vápenca a okolo boli historické budovy. V pozadí hrala až taká mystická hudba Nejaký muž spieval a pripomínalo mi to "muezzina" (zvoláva moslimov k motlitbe) + v pozadí hrali bubny. Keď som tam tak stál v strede cesty som videl nejakú škvrnu, tak som na ňu pozrel ukázal na ňu rukou a akoby zdvyhol do vzduchu a zrazu z te škvrny začal do výšky rásť mramorový múr asi meter široký a dalo sa po ňom liezť do výšky tak som liezol. Po nejakom čase lezenia nastala na chvíľu tma a zmenilo sa prostredie a začala druhá časť.
Druhá časť začala akoby na nejakej veľmi vysokej tribúne a podomnou bola krásna zelená krajina, ktorá mi pripadala nekonečná, ale nie jednoliata, ale rôzne odtiene zelene a krajiná vrstvovaná. Stále v pozadí bol počuť spievajúci muž a bubny. Postavil som sa a spravil som jedinú vec, ktorá mi napadla. Skočil som do vzduchu a plachtil som nad tou krajinou. Po chvíli som cítil, že musím pristáť na zemi. Tak som začal klesať a po pristátí na zem som sa zobudil s takým pocitom, aký som ešte nemal. Akoby do mňa udrel blesk a kompletne ma dobil energiou. A už asi hodinu mám husiu kožu, ale nie takú negatívnu, ale pozitívnu a mám pocit, že by som teraz mohol zabehnúť aj maratón