Home

[Lada]

No toto...To smrť môže mať aj takúto podobu? Ja som si myslela že to je len proces.

Mne sa často sníva so zosnulými. Pamätám na jeden sen, v ktorom v miestnosti sedeli štyria moji príbuzní (zosnulí) a keď som vošla tak som sa vydesila že som azda už aj ja po smrti, zazmätkovala som a oni len sklamane mávli rukou že som nič nepochopila a prerušili stretko. Potom som si povedala že si nabudúce zachovám chladnú hlavu a naozaj sa mi to už teraz aj darí. Včera som vo sne „sretla“ starkého ale nič mi nepovedal aj keď „chodieva“ pravidelne. Asi pred mesiacom som mala aj nepríjemnú skúsenosť. Do môjho sna zablúdil môj triedny zo základnej, umrel toto leto, a ja ako zvyčajne som pristúpila dobrosrdečne k nemu a on začal na mňa útočiť. Vydesilo ma to a tak som vyslovila niečo ako „chod do pekla“...Potom som si uvedomila čo som povedala, že to vlastne neželám nikomu a že to bolo pritvrdé, hanbím sa.

[Quieto]

Myslíte, že smrť má nejakú univerzálnu tvár? ... mala som skôr predstavu, že pre každého ju môže symbolizovať úplne niečo iné ... možno k tomu prispelo i jej stvárnenie a vykreslenie v knihách či filmoch

[WhiteWolfSix]

Osobne si myslím, že smrť môže na seba brať akúkoľvek podobu a môže sa ukázať jednému človeku v rozličných podobách.

[svetlo]

Nemyslím že má nejakú univerzálnu tvár. Každý ju však môže (a nemusí) uvidieť v podobe, ktorá je pre danú osobu najprijateľnejšia. Možno to záleží aj od momentálnych okolností ako sa nám ukáže. Môže mať veľa podôb, ale vždy je to len tá jedna a tá istá "smrť". Keď je pri Tebe, "vieš" že je to ona ....

[Lada]

Myslíte, že smrť má nejakú univerzálnu tvár? ... mala som skôr predstavu, že pre každého ju môže symbolizovať úplne niečo iné ... možno k tomu prispelo i jej stvárnenie a vykreslenie v knihách či filmoch

Alebo naopak, možno bola stvárnená a vykreslená práve na základe zážitkov ......

[svetlo]

Lada, neviem. Záleží od toho, aké zážitky máš na mysli .... Lebo prvýkrát som ju stretla a zážitky prišli až potom .... fakt neviem. Možno povedia skúsenejší ...

[Lada]

Svetlo, myslela som na zážitok stretnúť Ju. Teraz ja neviem ako si Ju Ty stretla a aké boli tie zážitky potom? Ale ak sa pýtam priveľa tak si ma nevšímaj.

[svetlo]

Ten prvý zážitok, keď som ju stretla .... nevedela som sa spamätať minimálne týždeň. Zatriaslo mnou. Vo všeobecnosti Ti odpoviem. Prišla, sedeli sme tvárov v tvár, oznámila mi niečo konkrétne, vystríhala, usmernila .... Vtedy som túto informáciu brala ako niečo strašné. Nevedela som tú informáciu spracovať. Potom sa .... tak začalo diať. Spätne, ... môžem byť a som vďačná, že som tú informáciu vôbec dostala. Pretože, aj keď som si to vtedy neuvedomovala a ani by som si to nevedela pripustiť, pomohla mi. Už to neberiem ako niečo strašné, ten pocit je síce vždy zvláštny, ale nie je to strach. Aj u mňa už mala viacero podôb. Stretla som sa s ňou aj teraz na kurze. Smrť - a znovuzrodenie, je súčasťou nášho života ... Nevyhľadávam ju, ale vyhnúť sa jej nedá, takže to rešpektujem a snažím sa to prijať tak, ako to prichádza a pochopiť dané okolnosti.

[WhiteWolfSix]

joj, pekne si to napísala

[Lada]

Svetlo .
Práve tak som to mala na mysli, že tí čo nám ju „vykresľujú“ vo filmoch a knihách (ako spomenula Quieto) sa asi už s Ňou stretli.

[svetlo]

takže to rešpektujem a snažím sa to prijať tak, ako to prichádza a pochopiť dané okolnosti.

Len dodám, nehovorím že je to ľahké ...

[Quieto]

hmm, zaujímavé ... či je to ľahké alebo nie neviem posúdiť ... najviac mi robí problém to, že v našich kultúrnych podmienkach sa na smrť pozerá ako na ukončenie, v lepšom prípade na nebesá vstúpenie ...
Čoho priamou úmerou v rámci súčasných "cool" hodnôt je hnanie sa za mamonom.
Môžeme sa na ňu pozerať aj ako na bránu, bránu k niečomu ďalšiemu (teda ja to tak vnímam) a možno preto, keď sa bavíme o smrti nemám nepríjemné pocity.
Presne sa pamätám, keď som ju videla po prvý krát ja. Teda aspoň si myslím, že to bola ona - a možno sa to len nejako pomiešalo a snažila som sa vysvetliť kolobeh udalostí, ktorý sa dial okolo, tak aby som to bola schopná pochopiť.

[Quieto]

ďakujem za odpovede
myslím, že každý ju vidí po svojom, tak ako rôzne vnímame všetky ostatné veci a ľudí okolo seba...

[svetlo]

Môžeme sa na ňu pozerať aj ako na bránu, bránu k niečomu ďalšiemu (teda ja to tak vnímam) a možno preto, keď sa bavíme o smrti nemám nepríjemné pocity

Dumala som, dumala, nuž, z istého pohľadu sa môžeme na ňu pozerať ako na bránu. Ale napriek tomu, vnímam tam trošku nejaký rozdiel. Ja ju beriem ako „súčasť“ brány, súčasť prechodu, nie ako bránu samotnú. Ale beriem, každý máme svoj pohľad a svoj prežitok. Brána – je brána, z môjho pohľadu to beriem ako prechod – „niekam“ –tam tých cestičiek môže byť viacero, každý si vyberieme tú svoju. Možno to beriem aj preto tak, lebo viacerí ľudia sa cez tú bránu dostali, mali možnosť nahliadnuť a mali možnosť sa vrátiť. Keby som bránu vnímala ako samotnú smrť, pravdepodobne by nebolo cesty späť.

[Quieto]

Keby som bránu vnímala ako samotnú smrť, pravdepodobne by nebolo cesty späť.

hmmm brána je však priechodná oboma smermi, môžeš vstúpiť dnu, ale dostať sa ňou i von ... či nie?

viacerí ľudia sa cez tú bránu dostali, mali možnosť nahliadnuť a mali možnosť sa vrátiť

určite sa naše vnímanie po tom zážitku zmení a my sami budeme iní, ale nevylučuje sa to ...

[Saso]

Vy sa na tomto fóre asi dosť zaoberáte aj Castanedom, že? Totiž mala som zvláštny sen, ešte v lete, keď som ho chvíľu čítala. Priznám sa prečítala som si úryvok a po tom sne som sa k nemu už nevrátila.

Mne sa sníva veľmi málo, a vždy v tom sne aj hneď riešim, čo mi kto chce povedať kedže sa mi sníva práve toto. Takže je to skôr práca a to sa mi nechce, takže radšej nesnívam. No ale chcela som povedať ten sen.

Podľa toho návodu som sa sústredila na obdobie keď budem v sne zaspávať, aby som sa dostala do iného sveta. Lenže bol tam kamarát, a ja som ho ukecala, aby sme si v tom momente keď zaspávame vymenili telá. Predpokladám že budete protestovať že človek v sne nemá telo, ale podľa mojich skúseností má. Dostali sme sa teda do ďalšej úrovne, tam sme si ľahli spať a vymenili sme si telá naspäť - takže by to malo byť v poriadku. Vracali sme sa vlastne so svojimi telami.

Malý problém nastal po zobudení. Začala som si moje telo hocikde zabúdať. Neviete je v Castanedovi niekde napísané ako to pretrénovať? Aj ked sa mi nechce .. ani trénovať ani to čítať.

Vdaka dopredu, za rýchlu a účinnú radu

[WhiteWolfSix]

Malý problém nastal po zobudení. Začala som si moje telo hocikde zabúdať. Neviete je v Castanedovi niekde napísané ako to pretrénovať? Aj ked sa mi nechce .. ani trénovať ani to čítať.

Vdaka dopredu, za rýchlu a účinnú radu

Osobne sa Castanedom nezaoberám, no pokúsim sa Ti pomôcť. Najskôr mi však vysvetli čo myslíš tým "Začala som si moje telo hocikde zabúdať".

[Saso]

Osobne sa Castanedom nezaoberám, no pokúsim sa Ti pomôcť. Najskôr mi však vysvetli čo myslíš tým "Začala som si moje telo hocikde zabúdať".

No vstaneš zo stoličky a zistíš že telo sedí. Alebo sa opieraš a zároveň listuješ v knihe - čiže máš tri ruky (akokeby) lebo keď si to uvedomíš rýchlo sa vraciaš do obvyklého stavu. Iné príznaky duševnej choroby nemám

[WhiteWolfSix]

Iné príznaky duševnej choroby nemám

Nepýtal som sa na diagnózu. Chcel som len lepšie vedieť čo pod tým myslíš a teraz mi je to jasnejšie.

To, čo si popísala, mi pripomína stavy čiastočného oddelenia od tela. Myslím si, že bude stačiť, aby si sa v takýchto momentoch tzv. uzemnila. Je to spôsob, ktorým sa dostaneš do lepšieho kontaktu s vlastným telom. Jednoducho sa rukami preklep po celom tele, prípadne si poriadne poskáč. Ak by to pretrvávalo, potom nebude ostávať iné, ako sa naučiť OBE vedome, aby sa Ti "to nestávalo", ale aby to bola integrovaná súčasť Teba.

[Saso]

Vlastne .. zle som sa vyjadrila. Nepociťujem to ako problém .. je to len blbý pocit. A myslím že keby som to viackrát natrénovala tak jednoducho budú tie telá lepšie poslúchať, nie? Ani som sa tým dalej nezaoberala, po pár dňoch prestalo, len dnes mi to niekto pripomenul, tak ma napadlo že sa Vás opýtam.
Vďaka