Home

[Vero_nika]

Prajem vám pekný deň,

chcem sa podeliť o svoj dnešný sen. Bol veľmi zaujímavý a pocity ktoré som mala boli silné - tým myslím, že stále vo mne pretrvávajú. Občas sa mi stane, že snívam lucidne, no tento sen bol "snom" a najdôležitejšia časť bola reálna. Neviem či ju nazvať lucidná, no to nie je podstatné.

Ocitla som sa niekde na chodníku alebo ceste. Ja, s plným vedomím toho kto som a čo všetko som doteraz zažila v reálnom živote, nie v sne. Stojím a predo mnou kráčajú študenti v dvojiciach. Je ich veľmi veľa, rozprávajú sa a ja na nich pozerám. Vidím medzi nimi seba, idem druhá a s láskou na seba pozerám. Uvedomujem si, že tam je ešte jedna moja menovkyňa a viem, že keď na seba zavolám, študenti budú vedieť, že sú tam (medzi nimi) dve Veroniky a nebudú zmätení, že vidia jednu osobu rozdielneho veku dvakrát.

Ja, Veronika stojaca na chodníku som zvolala som "Veronika!" a ja (Veronika študentka) som sa otočila. No otočili sa všetci študenti. Ja (študentka Veronika) som sa rozbehla k sebe (Veronike na chodníku) a usmievala som sa na seba. Pamätám si pocity ako som Ja (Veronika na chodníku) hľadela na seba (Veronika študentka) s láskou, pochopením a najmä - uvedomovala som si svoju krehkosť, zraniteľnosť, otvorenosť a jemnosť. Veronika študentka na mňa pozerala ako na veľkú sestru či mamu, visela na mne pohľadom a mne (Veronika na chodníku) prešlo veľmi rýchlo mysľou všetko čo som zažila za posledných pár mesiacov (nie v sne, ale v reálnom živote). Povedala som Veronike študentke "Drž sa prosím" a mysľou mi prešlo "čaká Ťa veľmi ťažké obdobie".

Objala som seba samu a toto je tá časť ktorá bola reálna - objala som sa a pobozkala na líca. Ten pocit, bol neopísateľný. Tak krásny a hlboký. Akoby vo mne všetko naplnil a ja som porozumela sama sebe. Veronika študentka nič nehovorila po celý čas. Po objatí sa stále usmiata vracala k študentom a ja som na ňu hľadela s láskou a pochopením. Zároveň som nemala žiadne negatívne pocity (v reálnom živote som bola vždy veľmi kritická na seba a obviňovala som sa, či hľadala chybu v sebe ak mi niekto ublížil typu "ja za to môžem"). Vedela som čo ju čaká, nepovedala som jej to, no milovala som ju a nechala som ju ísť.

Sen bol zvláštny v tom, že som sa vrátila do minulosti. Prišla som za sebou samou a upozornila sa na niečo čo sa síce udeje, no v realite, v mojom skutočnom živote sa to už stalo a je to uzavreté.

Neočakávam vysvetlenia, každý si vie zodpovedať svoj sen, lebo je jedinečný a každý nosí odpovede na svoje otázky v sebe. No, chcem sa podeliť o tento mimoriadny zážitok a jeho zvláštnosť v upozornení seba samej na niečo, čo sa v reálnom živote už udialo a uzavrelo.

[WhiteWolfSix]

Ďakujem, za Tvoje podelenie sa o hlboký zážitok.

[blind]

Vero_nika, mala si aj sen, ked si bola studentkou, ze ta prislo navstivit tvoje buduce ja?

[Vero_nika]

Blind, nie nemala, aspoň si nespomínam (sny si zapisujem od roku 2009 a to už som mala dávno po škole). No mala som sny v ktorých som mala "záblesky" z toho čo príde v budúcnosti (viem to, lebo sa to stalo).

[blind]

vedela by si mi prosim popisat niektore zablesky, ak je to zverejnitelne?

[Lariyanama]

V inom príbehu malé dievča zmätene hľadelo na neznámu ženu, potom, ako ju objala.
Prešlo si ťažkým, no prekrásnym životom. Nikdy nevedela, kto bola tá žena zo sna, no nakoniec... Bola to ona sama.. a v objatí šepkala: ,,Bude to ťažká cesta, ale musíš ju vydržať... vydržíš ju, však "