Fenomén Castaneda.
Keywords for this topic
fenomén, jeho, ale, moj, bavit, som, knihy, pravdivosti, castaneda, vela, knich, silnejsie, zaroven, vnutorna, ucenia
41 posts
• Page 1 of 3 • 1, 2, 3
Fenomén Castaneda.Rád by som sa dozvedel váš názor na knihy C. Castanedu. vierohodnost prinos jeho knih bola, a myslim ze aj stale je zaujimave tema. moj nazor: je uplne jedno ci pribeh pravdivym opisom alebo len fikcia. hodnota jeho diela spociva skor v prinose pre jednotlica. je na kazdom cloveku aby ucenie dona Juana prijal neprijal a vzal si z neho prave to co potrebuje. bavit sa o pravdivosti veci opisanych Castanedom je ako bavit sa o pravdivosti biblie. avsak tato vnutorna rozpoltenost ktora sa v niektorych ludoch objavuje je dolezita z hladiska hlbsieho nahliadnutia do ucenia. vela knich ma sice oslovilo silnejsie, ale zaroven rychlejsie som na ne zabudol. Castanedove knihy pomaly ale isto menia moj zivot, s malymi prestavkami ich citam uz par rokov, a az teraz si zacinam uvedomovat ohromnu silu v tom co je v nich obsiahnute, a taktiez to, ze vobec niesu nerealne.[/b]
Presun témyGaloo, dovolil som si Tvoj príspevok presunúť do rubriky Techniky a prax toltéckej cesty, pretože tá je primárne určená na všetko týkajúce sa Carlosa Castanedu a jeho kolegov čarodejov
Vo svojej otázke sa pýtaš na dve veci:
1. Čo si myslíme o Carlosovi Castanedovi a 2. Čo si myslíme o toltéckej náuke, teda o tom, čo vo svojich knihách popísal. Odpoviem ti na obe otázky. Prečítal som všetky jeho knihy a veľmi ma nadchli a inšpirovali. O ňom samotnom sa vyjadriť veľmi nemôžem, snáď len toľko, že bol isto človekom, ktorý - podľa všetkého - prežil veľmi zaujímavý život a verím, že naplnil svoj osud človeka, ktorý mal poodhaliť svetu odkaz dávnovekej tradície poznania. Áno, pre jedných bol CC idolom, obdivuhodným človekom, pre druhých len spisovateľom nadaným výbornou fantáziou a schopnosťou pútavo písať. To, či je to, čo v knihách opísal, pravdivé alebo nie, je vecou pohľadu na svet. To, ako to zistiť a overiť, je možné len osobnou skúsenosťou. Je mnoho takých, ktorí to - pod vplyvom jeho kníh a kníh ďalších autorov, popisujúcich toltécku tradíciu - skúsili. Neviem, k akému poznaniu dospeli, lebo to vedia iba oni sami. Ja však verím, že nič z toho, čo vo svojich knihách napísal, nie je úplným výmyslom - už len preto, že je mnoho iných tradícií, ktoré hovoria o niečom podobnom, akurát inými slovami. (BTW, jedna časť mojej vlastnej webovej stránky je tak trochu holdom Carlosovi Castanedovi, hoci jeho meno na nej nie je spomínané príliš často a ak áno, tak dokonca trošku kriticky Možno by si ty sám mohol uviesť trošku viac o tom, ako CC vnímaš, čo si ty myslíš o toltéckej/čarodejnej náuke...
Je to dost tazke rozpisat toto tema na par riadkov, momentalne este furt citam knizku Fenomen Castaneda od neviemkoho, vrele doporucujem, su v nej najlepsie kritiky na Castanedove knihy od poprednych antropologov, novinarov, spisovatelov atd. Nasiel som v nej vela odpovedi. No este stale mi v hlave drichme cervik a obcas vrta, hlavne sa mi nepozdava to, ze mam pocit ze od knizky Pribehy sily su dalsie casti vydavane so zamerom vytrieskat este dake prasule od citatelov, nechcem tvrdit ze obsahovo su o nicom, ale dejovo mi to nesedi. Hlavne Druhy kruh sily je nejak divny. No na druhej strane nemozem uverit ani tomu ze by clovek ktory dokazal nieco take prezit, pisal kvoli peniazom.Tak ci onak citam dalej, chcem ich dorazit secki, vyjadrim sa sproste jednoducho - zatial som nic lepsie nenasiel, nic co by ma viac poznamenalo a co by mi viac dalo. Jaj ked citam co som tu dnes napisal tak prichadzam na to ze mam v hlave riadny bordel- dufam ze aspon daco sa z toho pochopit da.
"Fenomen Castaneda" som čítal, najviac na mňa zapôsobila kapitolka od Josepha Chiltona Pearcea, kde porovnával toltécku náuku s učením Ježiša Krista a nachádzal zaujímavé paralely...
Nuž a s tým názorom o klesajúcej kvalite Castanedových kníh som sa tiež stretol. Hoci, ja som ich čítal s pocitom, že sú v pohode, no keď som si prečítal Kolo času aj ja som dospel k názoru, že je to kniha akosi "navyše", asi skôr komerčne ladená. Nič to však neuberá na tom, že Castaneda bol brilantný spisovateľ. Koniec-koncov, napísanie tých kníh bolo jeho ne-konanie...
Ad Druhý kruh síly: tahle knížka mě dost vyděsila, když jsem ji četl poprvé, hlavně ty věci o získávání ostří od svých dětí, boje na život a na smrt mezi čaroději o sílu. Říkal jsem si, že takhle to přece nemůže fungovat. Nedávno jsem ji přečetl znova a nechala na mě silný dojem, možná silnější než ty předchozí. Morální kritéria a představy o tom, co to vlastně je toltécké učení, jsem nechal v rámci možností spát a soustředil jsem se spíš na dění samotné.
Obecně můžu říct, že CC knihy mi rozmetaly představy o tom, co je duchovno, jak funguje svět apod. Hlavně ty, které byly založené na východních morálně-filozofických doktrínách. Zpočátku jsem o jejich autenticitě nepochyboval, ale odmítal jsem přijmout, co z toho vyplývalo. Tehdy jsem nepochyboval o ničem. Pak jsem je bral jako fikci s malým reálným základem, ale velkou výpovědní hodnotou. Přišlo mi, že CC v těch knihách říká, já vám budu klidně lhát, protože se pravdivě řídím učením dona Juana (např. vymazáním osobní historie), ale pravda a lež (otázka autenticity) není v kontextu příběhu důležitá, v příběhu je důležitá jedině síla vyplývající z žití toho, co říkám. Dneska mi přijdou zase spíš autentické (minimálně těch prvních 5), ale vpodstatě je mi to fuk. A ted už musím jít.
Moje vnimanie: vsetky jeho knihy prinasaju "poznanie". Poznanie, ktore ma vo vacsine svojich tem nesmierne presahuje (hoci ho stopujem uz strnast rokov).
O prijimani C. C. pisal uz Lao-c’: "Keď sa vysokovzdelanec dopočuje o ceste srdca, zburcuje svoje sily a začne ňou postupovať, keď sa stredný vzdelanec dopočuje o ceste srdca, váha, či také niečo existuje, a keď sa podpriemerný vzdelanec dopočuje o ceste srdca, pustí sa do obrovského smiechu. Ale veď by to ani nebola cesta srdca, keby sa z nej taký človek nesmial! Pretože vo vyjadrení slovami o ceste srdca platí: objasňovaním akoby sa zatemňovala, vstupovaním na cestu srdca akoby sa z nej odchádzalo, rozuzľovaním akoby sa zauzľovala, ATĎ."
Ten citát z Tao-te-ťing je trefný.
Chtěl jsem ještě poznamenat, že se neřídím nijak důsledně tím, co je v těch knihách psáno, protože by si to vyžádalo daň, kterou nejsem ochoten platit. Nicméně některé výroky o tom, jak jedná či nejedná bojovník jsou jako výstražné světýlko, abych nežil jako úplný hovádko. A taky abych svět spíš vnímal než se ho snažil pochopit. V době, kdy jsem se Castanedou zabýval trochu intenzívněji se v mém životě objevily silné otřesy ve vztazích, v práci. Nevím, jestli v tom je nějaká příčinná souvislost, ale je to tak. Ještě taková hloupost: kdysi dávno jsem rád sedával a četl ve svém oblíbeném křesílku. Jednou jsem byl začtený do Cesty do Ixtlanu a při jedné z don Juanových ukázek síly jsem se tak tak stačil chytit, abych neupadl na zem. Pravá přední noha křesla se ulomila a já přepadl dopředu. ![]()
super postreh Gabriel Vidím situáciu, že keď začneš aj používať, tak akože " capnúť na hubu " tak, ako to postrehol rom nie je nijaký problém ![]()
zaujalo ma slov. spojenie " protože by si to vyžádalo daň kterou nejsem ochoten zaplatit" akosi sa mi javí, bez ohľadu na to, čo je v tých knihách, že spustenie "konania v cítení" si pýta "svoju daň", ktorá vyzerá sko daň pokiaľ na niečom lipnem:-)
Li, mohla bys objasnit, jak chápeš pojem "konání v cítění"?
Když jsem to psal, měl jsem na mysli právě konkrétní postupy popsané v těch knihách jako třeba opustit všechny své blízké kvůli smazání osobní historie, což je pro mě příliš drastická změna. A je naprostá pravda, že je to otázka lpění. Docela by mě zajímalo, jestli se tady někdo důsledně snaží řídit pokyny dona Juana nebo alespoň do jisté míry a jaký vliv to má na jeho život. Ale abych se vrátil k otázce autenticity: Četl jsem několik názorů expertů, že to, co je popisováno v Učení dona Juana, je smyšlenka, protože popisovaná krajina neodpovídá krajině dané oblasti, příprava halucinogeních směsí neodpovídá zvykům tamních kultur, houbičky se takhle nekouří, že skutečný don Juan jak prostý indián by se nikdy nemohl takhle intelektuálně vyjadřovat apod. (už si to všechno přesně nepamatuju). Přišlo mi, že většina těch argumentů má svou váhu, ale zdaleka nejsou tak přesvědčivé, jak se zdají. To proto, že se celá věc vymyká běžným měřítkům. Byť by to i byla Castanedova smyšlenka, je dostatečně "fluidní", aby se vcelku úspěšně vzpírala hře na pravdu a lež, autenticitu a fikci. Docela pěkně je na tom vidět slabá stránka vědecké metody poznávání.
ak clovek jede v hmote tak je prirodzene ze v nej aj chape...to ku opusteniu blizkych teda ja nie som nejako fungujuca podla navodov...vnimam to v tom, ze v sebe som "zrovnana" s tym ze nelipnem na mojich blizkych( jedna sa hlavne o deti ) a aj uz o tom vedia ...a napr. od mladsej dcery sa mi dostalo rovnakej nelipnucej lasky, akosi "rozumie"...byt tam "kde sa ma byt", ono fyzicke odidenie od blizkych vobec nemusi byt "opustenie", tak ako v hocicom vnimam ze to nieco "musi" prebehnut dnu neviem ci som dostatocne a zrozumitelne "toto" popisala a konanie v citeni vobec "nechapem"
Snad tomu rozumím, Li.
Nicméně vidím to tak, že don Juan od svého žáka vyžadoval právě to "opuštění", tedy odejmutí pozornosti, zrušení té vazby a fyzický odchod k tomu měl být pouhým prostředkem. Možná že bez tohoto lpění či fixace pozornosti by vztah k mým blízkým získal nějakou kvalitu, kterou nyní nejsem schopen pochopit, protože s ní nemám zkušenost. Ale fakt je, že se toho obávám, možná se obávám, že mi budou lhostejní nebo já jim a tak pokud mě k tomu nedonutí vnější okolnosti, asi budu preferovat to být s nimi, protože ta pozornost, energie, kterou jim věnuju a kterou věnují oni mě, táhne k (nejen) fyzickému kontaktu. Aby v tom vztahu něco probíhalo, tak tam nějaká přítomnost být musí (nerozlišuju fyzickou a nefyzickou). Je to omezení, ale dávám mu přednost před nějakou pro mě abstraktní svobodou. Možná se mýlím, ale opravdu se mi celá věc jeví jako volba, když svojí pozornost z větší části věnuju rodině, musím být v jiných činnostech méně důsledný - zejména v těch, které vyžadují maximum času a pozornosti. Nechci být nepokorný, a tak netvrdím, že mě životní okolnosti nepřesvědčí o něčem jiném. Omlouvám se, že jsem zabrousil mimo téma. Tohle by zřejmě patřilo do fóra o vztazích.
neviem popisat...ja som si vymyslela nejake pomenovanie( konanie v citeni) niecoho co vlastne "typickym citenim" ani nie je... ....ktoré cokoliv napr?
[quote="rom"]Snad tomu rozumím, Li.
Možná se mýlím, ale opravdu se mi celá věc jeví jako volba, když svojí pozornost z větší části věnuju rodině, musím být v jiných činnostech méně důsledný - zejména v těch, které vyžadují maximum času a pozornosti. hm obdobie ked som skoro všetku pozornost venovala rodine povazujem sa "vysoko hodnotne" ktore posuvalo v tom v com som teraz...neuvazovala som nad tym jednoducho to prislo prirodzene a naplnalo ma, teraz vidim ze to co som opisala v tom predchadzajucom prispevku na tuto temu je aj dosledok venovania pozornosti prave tymto smerom...pride mi to tak ze " v konani v citeni" ...vsetko "stoji za pozornost" a mozno prave to comu sa "podvedome" pozornost venuje ,aj ked sa mysli ze by sa mala venovat niecomu inemu, je prave to comu sa v tej chvili pozornost venovat "ma"
Ano, mívám pocit, že mě to k něčemu silně táhne a k něčemu jinému ještě silněji. Nakonec zůstanu u toho, co je v té době silnější, ať už si o tom myslím cokoliv.
Které cokoliv? Umění chodit, mluvit, číst, psát, řídit auto, umění malovat, bojovat, milovat, hrát na kytaru, v podstatě každá činnost, kterou člověk může dovádět k dokonalosti. :smt035 ![]()
CARLOS CASTANEDAzdravim,
ked tu tak pisete, ze neviete neviete ci to o com pisal boli bludy alebo nie - tak ja vam to poviem aj s dokazom.... bludy to neboli, ja som sa zamerala skor na techniky, i ked som ich nepraktizovala, nieco sa v mojom zivote stalo... technikam som sa nevenovala lebo viem , ze oni pracovali v skupinkach a mylsim ze take nieco sa u nas neda realizovat, aspon z a t i a l ... PRECITAJTE SI TOTO : El don den Aguila CARLOS Cesar Arana CASTANEDA : "Ya me dí al poder que a mi destino. No me agarro ya de nada, para así no tener nada que defender. No tengo pensamientos, para así poder ver. No temo ya nada, para así poder acordarme de mí. Sereno y desprendido, Me dejará el Águila pasar a la libertad. Již jsem se odevzdal síle, která ovládá můj osud. Na ničem nelpím, a proto nebudu mít nic, co bych bránil. Nemám myšlenky, a proto budu vidět. Ničeho se nebojím, a proto si budu sám sebe pamatovat. Odpoutaný a s lehkostí Se vrhnu kolem Orla a budu volný." takze toto povedal sam, carlos castaneda. vsimnite si - Odpoutaný a s lehkostí Se vrhnu kolem Orla a budu volný, a budu volny a budu VOLNY... on je naozaj volny. chcete vediet ak oto viem? stretla som sa s nim ked som sa intenzivnejsie zaujimala o jeho ucenie, takisto ako o dona Juana. samansky som cestovala so horneho sveta kvoli carlosovi. potom po case ako som prevzala spravu od neho sa to vsetko vyplnilo. on je naozaj volny. jeho dusa je tak volna, taka spokojna.... krasa. no a , po case ked som si dovolila napisat nieco, co by ho mohlo pritiahnut na tento svet, (co som olutovala a ospravedlnila sa) tak prisiel a ja som uz len povedala - ano mrzi ma to, chapem to, nebudem vas zatazovat takymi vecami, pretoze tie "take veci" uz ani neexistuju. fakt ma to mrzi... a bol volny..... tak ako predtym a zas a znova ma pokoj. majte sa kraaaaaasne. AKUNA (katka)
41 posts
• Page 1 of 3 • 1, 2, 3
Who is onlineUsers browsing this forum: No registered users and 1 guest |