Home

[divoska]

Ano. Teoretici tomu a o tom môžu hovoriť akokoľvek. Praktici o tom nemusia hovoriť vôbec ...

do cierneho

[Ål-son]

Co je vlastne dusa?

Nemyslim si,ze dusou mozem nazvat individualnu existenciu so svojimi spacifickymi povahami.My sme predsa premenlivi,Myslim,ze sme to my,co si zostavujeme svoje povahove vlastnosti a mozeme ich menit.A to je take strasne nestabilne.Take prchave.Moze to byt take,alebo onake a tiez to ani byt nemusi.

A co potom bez toho?Ked stratim svoju bytost,moze ostat vedomie,ale moze sa vedomie pomenovat,,ja,,?

[svetlo]

Ja tomuto tvojmu príspevku vôbec nerozumiem.

[angel-of-chaos]

A co potom bez toho?Ked stratim svoju bytost,moze ostat vedomie,ale moze sa vedomie pomenovat,,ja,,?

ktore vedomie mas na mysli? lebo uz len to ked je clovek v bezvedomi o sebe nevie - resp. nemysli. mali by sme najprv definovat pojmy co je co:

vedomie
myslenie (teda stav bezvedomia ako sa hovori je len stav nemyslenia a vedomie existuje aj ked nemyslime? - prejavom vedomia je myslenie, co je prejavom vedomia z vyssej hierarchie?)
duch?

[Ål-son]

Ja tomuto tvojmu príspevku vôbec nerozumiem. [ http://forum.annwin.sk/images/smilies/icon_rolleyes.gif ]

Jaj,prepac.
Skusim vysvetlit.Vidim seba ako bytost dost jednoducho.Na jednej strane je ,,mnozina,, istych povahovych vlastnosti,ktore robia jedinca ,,jedinecnym,,.Myslim,ze tieto povahove vlastnosti si sebe zostavujeme sami.Podla svojich moznosti.Trebars ako ked nakupijem v supermarkete a mam len istu sumu penazi.
A na druhej strane je ,,vedomie,,.Aj ked si myslim,ze toto vedomie je neosobne.Tym,ze sa uzatvara do tej mnoziny a vnima tie povahove vlastnosti,vytvara tym individualitu-v tomto pripade ludsku bytost.
Vedomie samo,bez tamtych vyclenenych povahovych vlastnosti si nemoze povedat,,ja,,.


Co cele ma privadza k nazoru,ze individualna existencia sice je,ale vobec byt nemusi.Ked sama dokaze byt premenliva az do takeho,,extremu,, ze ju vlastne mozem modelovat a okresat trebars aj od vsetkych vlastnosti.
Tiez si ich mozem ponechat.Hlavne ked som uvedomely,ze niesu na mne ,,nalepene,,.

Tazko na to ukazat.Oko nemoze vidiet oko.

[Ål-son]

angel-of-chaos

Co za podobu moze mat vnimanie,ked prestane existovat cas?

Alebo sa moze pohrat s fantaziou a skusit si predstavit,ze vnimam trebars urcity casovy usek,napriklad jeden tyzden,naraz.Len sa s tym pohrat.
Som presvedceny,ale mozno to je len moja iluzia,ze vsetko,co si dokazeme predstavit ma svoju existenciu.

[angel-of-chaos]

bezcasove vnimanie sa neda uchopit, vnimame podobne ako ked ide gramafonova ihla po platni - tj. v casovej postupnosti. to co si popisal som sa snazil imaginovat, vysledok je akoby velke stlacenie..resp nahradenie casu priestorom (co je vlastne nespravne) - zijeme v urcitom casopriestore.

vsetko co si predstavis ma subjektivnu existenciu - problem je casto aplikovat to v realite.

[Ål-son]

Ano.To je standardny sposob vnimania.Sme nan zvyknuty az tak,ze sa nam zda,ze je to jediny mozny sposob.
Mozno to chce len nejaky ten trening.